|
Titel : podakovanie
|
Autor: kat
()
Datum: 15.07.2005 21:41:23
Presne pred tyzdnom som prisla o svoje babatko, pricinou bolo "missed abortion". Dnes je prvy den, ked som sa zdvihla z gauca a rozhodla sa nieco urobit. Doteraz som len vylihovala, lutovala sa, nariekala a s vypnutym telefonom utekala pred realitou.
Moje babo nebolo "vymodlene", skratka sa nam prihodilo a napriek tomu, ze s priatelom nie sme zobrati, som v prvom rocniku na vyske, mam uzasnu pracu a dostala som ponuku na este lepsiu, sme sa napriek pociatocnemu soku a strachu velmi tesili. Nemala som okrem nevolnosti a vracania ziadne problemy, preto prislo ako velky zasah, ked nam doktor na ultrazvuku zistil, ze babatku nebije srdiecko. Preplakali sme celu noc, dokonca sme nevladali odist z ambulancie, niekolko hodin sme este nariekali na parkovisku(a to nie som typ, ktory uz kupoval knizky, behal po obchodoch s materskymi a detskymi vecami, skor moj priatel). Hned na druhy den som sla na zakrok a potom som sa zacala z toho spamatavat, obvinovat sa (nemala som tolko pracovat, nemali sme sa hadat, mala som sa setrit, nemala som tolko vracat). A dnes som si povedala, ze ked si nepozhanam info, tak sa zblaznim.
Po prejdeni tejto strany som povodnelen chcela napisat vsetkym, ktori sa podielali na zalozeni a prispevani do tejto stranky, vsetkym s podobnym osudom, vdaka ktorym som si teraz sice poplakala, ale viem, ze nie sme sami. A tym, ze som to tu popisala sa mi asi aj trosku ulavilo.Taktiez som nasla odpoved na vsetky otazky, ktore ma kazdu minutu trapili.
Po vikende musim zacat zit normalny zivot, ale viem, ze ked mi bude znova zle, mozem si poklikat na Inete, kde najdem radu a pomoc.
Takze este raz, velmi pekne DAKUJEM a vsetkym drzim paste, aby nam to na buduce vyslo! (teraz, ked som o babo prisla viem, ze ho velmi, velmi chcem :-) K.
|
|
|
