|
Titel : RE: pre Eriku
|
Autor: oľga
()
Datum: 19.09.2005 09:47:57
Ahoj Erika. Áno, v pitevnej správe máme napísané syndróm náhlej smrti. Všetci ma presviedčali, že aj keby som ho našla v tej sekunde a mala aj monitor, tak už ho nikto nezachráni. Vraj ako prvý vypol mozog. Neviem. A poviem ti pravdu, že som sa touto otázkou prestala zaoberať, inak by som sa asi zbláznila. V kútiku duše dúfam, že je to tak a že to tak malo byť. Asi mu nebolo súdené žiť. Totiž, keď som ho našla, prvé čo ma napadlo bolo, že sa zadusil a také niečo by som si neodpustila a nevedela by som s tým žiť. Hovorím, ak by sa nám podarilo mať ešte dieťatko, už ma nikto neodhovorí, už by som sa neodvážila riskovať.
Všetko čo mne lekári k tomuto povedali bolo, že jednoducho vydýchol a zabudol sa nadýchnuť. Vraj sa týmto detičkám vtedy sníva niečo krásne (mávajú po smrti úsmev na tváričke). Nieje to síce nijak vedecky podložené, no ja tomu verím a drží ma nad vodou to, že ho nič nebolelo a ľahko sa mu odchádzalo.
Želám ti pekný deň.
|
|
|
