|
Titel : Jakubko
|
Autor: Lena
()
Datum: 05.11.2005 16:51:11
Velmi som sa tesila, este ked som bola len v 12 tyzdni nebola som si ista, ci sme na babatko pripraveni, ci to financne zvladneme. Ale ako mi brusko raslo, nesmierne som sa na malickeho tesila a ked som sa dozvedela, ze budeme mat chlapceka dala som mu meno Jakub a ani vo sne by ma nenapadlo, ze o malickeho prideme a bude to tak neskutocne boliet.
Mala som 2 a pol tyzdna pred porodom, zrazu mi praskla v noci plodova voda a leteli sme do nemocnice s pocitom, ze sa malicky predcasne narodi a bola som aj celkom rada, lebo som sa uz nemohla dockat.
V nemocnici mu hladali srdcovy pulz a nemohli ho najst, tak priviedli inu sestru a nakoniec doktora a nic a ten nam len povdal, ze mu je luto, ale malickemu nebije srdiecko.
Bola som v takom strasnom soku, ze som ani plakat nemohla, zdalo sa mi to tak nerealne, neverila som ze sa nic neda robit a ze celych 8 a pol mesiaca som cakala a tesila sa zbytocne, bola to neskutocna rana a ten kto si to neprezije sa nemozne nikdy vcitit do pocitu matiek, ktorym sa takeho nieco stalo.
Museli sme potom este 22 hodin cakat na naturalny porod a o to to bolo tazsie, ze zijem s priatelom v zahranici a nemala som pri sebe rodinu, ktora by mi urcite s tom case pomohla.
Malinky sa narodil 20. 10. vecer a bol nadherny, vazil 3740 g a mal po tatinovi nadherne tmave kucerave vlasky, bol dokonaly, moj anjelik, ktoreho som tak strasne lubila a tak rychlo o neho prisla a nebolo mi dopriate byt s nim.
Je to akurat 2 a pol tyzdna od porodu a v na buduci tyzdne mal byt moj termin a namiesto toho bude malickeho pohreb a neviem, ci sa mi podari sa z toho vobec niekedy spamatat.
Jakubko nam velmi chyba i ked vieme, ze je v nebicku je to velka bolest a nas nedherny anjelik ostane navzdy na nasich srdieckach.
|
|
|
