|
Titel : moj Anjelik
|
Autor: Martina
()
Datum: 11.02.2006 22:23:18
Zdravim vsetky mamicky.Len tak si listujem na internete a nahodou som objavila tuto stranku.PRECITALA som si par pribehov a len tazko sa daju zadrzat slzy ktore sa mi tlacia do oci.Rozhodla som sa ze aj ja napisem a podelim sa o svoje zazitky.Ako 20rocna som zistila ze som tehotna.Bol to sok.Velmi som sa bala z toho co pride.Strach ale rychlo odisiel.S rastucim bruskom rastla aj moja laska k tomu nenarodenemu babatku.Tehotenstvo mi prebiehalo bez problemov.Az v 27tyzdni mi zacali bolesti.S manzelom sme isli do nemocnice kde mi lekar oznamil ze som otvorena na 2prsty.Spravili mi serklaz.Napriek tomu som bola otvorena.BABATKO sa pytalo von.Snazili sa mi ho udrzat v brusku.Po tyzdni napojena na infuzie a s vyvysenymi nohami mi kontrakcie neprechadzali.Rozhodli sa ze ma prevezu do druhej nemocnice kde maju vybavenie pre predcastne narodene babatka.Tam mi kontrakcie zastavili ale brusko mi tvrdlo stale.Po dvoch tyzdnoch kedy ma uz chceli pustit domov prisiel sok.Vecer mi opat zacali kontrakcie.Po niekolkych davkach neviem akych infuziach mi ich zastavili.Rano prisla sestricka pocuvat ozvy ale uz ziadne nepocula:(Lekar mi spravil ultrazvuk no srdiecko uz nebilo.Moje babatko bolo mrtve.Vtedy sa mi zrutil cely svet.Bolo to strasne.Tak ako necakane drobcek prisiel tak aj necakane odisiel.A to este skor nez som ho mohla vziat do narucia.Pripravili ma na porod.V 30tyzdni tehotenstva som porodila mrtveho chlapceka.Nevidela som ho ale zrejme by mi ho ani neukazali.Porod bol velmi tazky,chlapcek isiel zadockom.(to ma nechali lekari trapit aj napriek bolesti ktoru som prezivala zo strati babatka!)Manzel bol cely cas pri mne(okrem porodu,tam nie),co mi velmi pomohlo.Tymto sa mu chcem podakovat ze stal pri mne a ze prave on mi pomohol sa s tym "ako tak" vysporiadat.Sama by som to nezvladla.Teraz by mal moj chlapcek 2rocky.Aj po takej dlhej dobe neprejde den kedy by som na neho aspon na chvilocku nepomyslela.Na mojho ANJELIKA.Po tejto neprijemnej skusenosti som velmi tuzila po babatku.O 6 mesiacov som zostala opat tehotna.Velmi sme sa s manzelom tesili.Toto tehotenstvo vsak netrvalo dlho.V 8tyzdni som zacala krvacat.Bol to potrat.Vtedy som si povedala ze o tahotenstve nechcem ani pocut.Lenze osud to zariadil inak.Znovu som bola tehotna.Ani si neviete predstavit ako som sa bala.Zverila som sa do ruk k lekarovi "na slovo vzaty" ktory sa o mna velmi poctivo staral.Cele tehotenstvo som bola v obavach ci to tentokrat dopadne dobre.Modlila som sa a dakovala Bohu za kazdy den straveny bez problemov.Ked presiel 30tyzden tak som bola trochu kludnejsia.Od toho dna mi cas utekal velmi rychlo.Termin som mala vyratany na 17septembra lenze babetko sa rozhodlo inak.1septembra 2005 o 00:15 sa mi narodilo najkrajsie dievcatko na svete.Moja Ninuska.Jej plac bol v tej chvily najkrajsi zvuk aky som kedy pocula.Moj manzel bol samozrejme pri tom.Boli aj sme stastny ze nam Boh poslal toto krasne stvorenie.Dnes viem ze to takto vsetko malo byt.Zrejme si Boh vybral prave preto mna lebo vedel ze som dostatocne silna na to aby som to vsetko zvladla.Ale nebyt mojho uzasneho manzela, tak to nezvladnem.Urcite nie!Mojko milujem ta, velmi!Ty a Ninuska ste najdolezitejsi ludia v mojom zivote.Velmi vas lubim.Drzim vsetkym mamickam palce.
|
|
|
