Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Alexandrovi
 eva   25.10.2006   12:28:08 
 RE: Alexandrovi
 ANDREA   30.10.2006   00:43:20 
 RE: Alexandrovi
 Zuzana   29.10.2006   18:27:12 
 RE: Alexandrovi
 eva   30.10.2006   07:27:51 
 RE: Alexandrovi
 janka   27.10.2006   10:09:07 
 RE: Alexandrovi
 monika   25.10.2006   14:39:31 
 RE: Alexandrovi
 eva   25.10.2006   19:28:32 
 RE: Alexandrovi
 monika   26.10.2006   07:44:22 
 RE: Alexandrovi
 Marika   26.10.2006   09:06:38 
 RE: Alexandrovi
 Somolka   27.10.2006   20:13:19 
 RE: Alexandrovi
 monika   26.10.2006   09:58:01 
 RE: Alexandrovi
 Jana   26.10.2006   12:52:03 
 RE: Alexandrovi
 monika   27.10.2006   15:08:39 
 RE: Alexandrovi
 Marika   26.10.2006   12:41:47 
 RE: Alexandrovi
 monika   27.10.2006   15:19:49 
 RE: Alexandrovi
 Jana   26.10.2006   12:58:45 
 RE: Alexandrovi
 Marika   26.10.2006   13:05:58 

  Titel : RE: Alexandrovi
Autor: Marika  ()     Datum:  26.10.2006 12:41:47

Mám 3 deti a tento rok som prežila veľmi ťažké chvíle, týkajúce sa môjho manželstva (neprajem to nikomu v živote - mám doma dievčatá). Musela som sa veľmi rýchlo pozbierať, lebo moje deti tiež veľmi trpeli a boli veľmi ranené. Začali sme chodiť ku psychlogičke - všetky. Hlavné však čo som musela ja urobiť ,Monika, zmobilizovať všetky moje sily ktoré mi ostali, lebo som bola na dne. Keď som plakala tak len v noci keď už deti spali. Cez deň som držala doma všetkých. Ukázala som, že som mamka a som tu pre nich. Môžu sa na mňa kedykoľvek spoľahnúť, kedykoľvek za mnou prísť, že ich ľúbim, že život ide ďalej, hoci nám uštedril takú velikánsku ranu. Moje deti videli, že ja som sa otriasla , že zase mám na tvári úsmev , že som doma sama pre nich a nie so svojim smútkom. Bolo to neskutočne ťažké, môžeš mi veriť viem o čom rozprávam, ale dokázala som to. Lebo tieto moje tri dievčatká si zaslúžia mať doma mamku. Mamku, ktorá ich vezme do náručia, ktorá sa s nimi smeje, raduje, hrá... ktorá aj pokričí ak treba, avšak je to zase tá istá mamka a ony potrebujú mať takú doma. Je to za mnou. Radšej na to nemyslím. Rany si ja a hlavne jedno z mojich detí budeme lízať veľmi, veľmi dlho.
Monika - Tvoja malá dcérka je preč. Jej život nevrátiš. Máš doma deti v podobnom veku ako mám ja. Vidia na Tebe smútok a žiaľ, sú bezmocné. Plač keď si sama, ale deťom ukáž, že ich ľúbiš, že hoci si stratila ich sestričku, si tu pre nich. Máš istotne krásné deti - tak ži pre ne, zaslúžia si to. Prajem Ti z celého srdiečka aby sa Tvoj smútok pominul do takej miery aby si si s láskou a s úsmevom na perách privinula svoje deti k sebe a mala radosť zo života. Pozri sa na ne, oni budú také ako si Ty. Budú sa smiať keď sa Ty smeješ, budú plakať - lebo Ty plačeš. Sú nešťastné, lebo Ty si nešťastná, či chceme ale nie - ovlyvňujeme ich životy a oni sú na nás závislé. Deti sú úžastné a oplatí sa pre ne žiť...

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: