Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Alexandrovi
 eva   25.10.2006   12:28:08 
 RE: Alexandrovi
 ANDREA   30.10.2006   00:43:20 
 RE: Alexandrovi
 Zuzana   29.10.2006   18:27:12 
 RE: Alexandrovi
 eva   30.10.2006   07:27:51 
 RE: Alexandrovi
 janka   27.10.2006   10:09:07 
 RE: Alexandrovi
 monika   25.10.2006   14:39:31 
 RE: Alexandrovi
 eva   25.10.2006   19:28:32 
 RE: Alexandrovi
 monika   26.10.2006   07:44:22 
 RE: Alexandrovi
 Marika   26.10.2006   09:06:38 
 RE: Alexandrovi
 Somolka   27.10.2006   20:13:19 
 RE: Alexandrovi
 monika   26.10.2006   09:58:01 
 RE: Alexandrovi
 Jana   26.10.2006   12:52:03 
 RE: Alexandrovi
 monika   27.10.2006   15:08:39 
 RE: Alexandrovi
 Marika   26.10.2006   12:41:47 
 RE: Alexandrovi
 monika   27.10.2006   15:19:49 
 RE: Alexandrovi
 Jana   26.10.2006   12:58:45 
 RE: Alexandrovi
 Marika   26.10.2006   13:05:58 

  Titel : RE: Alexandrovi
Autor: Jana  ()     Datum:  26.10.2006 12:58:45

Ahoj Marika,uplně s tebou souhlasím,mám stejný názor.Dělala jsem to samé po ztrátě mé dcery,ted jsem to psala i Monice.Musime se snžit pokud už máme děti,aby netrpěli víc než musí.Moje malá to tak uplně nepochopila co se stalo,bylo ji 4a pul,ale co chápala,to byl muj pláč a smutek.Musela jsem se pustit do hrozného boje sama za sebou,a přesně jak říkáš,plakat jen když to nevidí...a když náhodou přiběhla,musela jsem utřít slzy a vykouzlit usměv,bylo to hrozně těžké,ale dělala jsem to kvuli ní.Věřím že tu sílu má každý v sobě,pokud je milující bytost.
Je to už 8měsícu a moc mi Adélka chybí,ale určitě by byla pyšná jakou má mámu a tátu a sestřičku.Moc na vás myslím a přeji hodně sil.Jana

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: