|
Titel : RE: Bolest a láska
|
Autor: anjeliky
()
Datum: 07.08.2007 14:57:10
... a zabudla som ti ešte napísať slová slovenského básnika: "Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať". Je to pravda pravdúca, zvlášť v dnešnej "happy dobe".
Plač, uľaví sa ti. Tvoje vnímanie tú hrôzu umierania vlastného dieťaťa nedokáže rozumne spracovať, tak buď vďačná za každú slzu, ktorú dokážeš vyroniť a tiež za to, že ti ju má kto utrieť. A tiež buď vďačná, za to, že si dokázala nájsť v srdci Boha a vieru.
Danka
anjeliky napisal/a:
-------------------------------
Milá Milena,
po dlhej dobe som zablúdila na túto stránku a našla som tvoje príspevky. Listovala som na diskusnom fóre a hľadala dátum prvého príspevku. Tak som našla zmienku o knihe, kde je aj príbeh mojej Milinky.
Prečítala som si príbeh tvojej Milenky. Je silný a smutný. Zo spôsobu, akým si písala svoj príbeh cítim, že si múdra žena.
Je iba samozrejmé, že nikdy nezabudneš. čas je však milosrdný. Máš svoju milujúcu rodinu a tá ti spolu s vierou v Boha dá silu.
Prajem ti veľa sily a lásky.
Danka
|
|
|
