|
Titel : RE: Ztráta děťátka
|
Autor: Tatiana
()
Datum: 14.11.2007 21:45:08
Draha Hanicka,
prijmi prosim moju uprimnu sustrast nad stratou tvojho dietatka.
Chapem velmi dobre tvoju bolest, pretoze sme taktiez podobnym sposobom prisli o nase babatko. Mam 29 rokov, som asi v takom veku ako ty, a taktiez sme sa sialene tesili na nase babatko. Nam sa otehotniet podarilo hned na prvy raz, no v 21 tt sme zistili na ultrazvuku, ze nas syncek uz par tyzdnov vo mne nezil-asi len ta zena, ktora nieco take sama prezila pochopi...
Pochopi to zufalstvo, tu beznadej, strach, zial, hnev, zlost, frustraciu, pocil totalnej bezmocnosti a izolacie,..a kopec inych hroznych psychickych stavov.
Samotny porod, kde na konci vsetkej tej bolesti je vase mrtve babatko...nas maly Adamko....ach, ako to len boli.
Viem Hanicka, velmi dobre viem. Aj u nas su to uz 3 mesiace (my sme Adamka stratili 18.8.2007, strasny den...) a ta bolest je nas kazdodenny chlieb.
No testy nedokazali vobec nic, sme v poriadku a ako mi bolo trosku "paradoxne" povedane - niet co liecit, vsetko je proste v super poriadku. Tak potom preco??? Preco?? Preco prave nam, ktori sme taki "super zdravi" a nase babatko sme naozaj veeelmi chceli?
Odpoved, moja, nie je v nasich rukach..niekto iny zivot dava, ale ho aj berie...proste je to tak...krute, no inak to uz nejde...nejde to vratit spat...preto jedina nadej (aspon pre mna) je druhe babatko. Doteraz sme cakali, aj ked sme nemali ziadne komplikacie, islo o prirodzeny porod, no aj tak nam bolo odporucane pockat 6 mesiacov!! Nemozne, pre mna prosto nepredstavitelne. Slovenski lekari vravia-cakajte 6 mesiacov! A strasia dalsim potratom ak neuposluchnete. Anglicki lekari (nam sa to totiz stalo v Londyne) vas povzbudia k dalsiemu otehotneniu, podporia vas a z praxe poukazu na to, ze sa to stava velmi casto, ale vase vyhliadky na dalsiu uspesnu tehotnost su rovnake ako u zeny, ktora porodila zdrave a zive babatko. Vravia, ze sme znova na rovnakej startovacej ciare...znie to lepsie ako to co vravia slov lekari..mozno verim tomu, comu chcem, ale...preco nie?
Precitala som kopec informacii na internete ,hlavne na anglickych strankach, kde je toho ovela viac a vsade vravia, ze najlepsia naplast na utrapene dusicky rodicov je nova nadej v podobe babatka. Ak je vsetko v poriadku, nie su komplikacie, potom si myslim, ze niet na co cakat. Ale moja, musis sa sama seba a manzela spytat, ci ste na to pripraveni...ci ste ochotni znova riskovat, ze sa to stane opat....ci je nove babatko skutocne vasou novou sancou, alebo potrebujete cas...
Co sa tyka nejakych rad, snad ti pomoze uz len to, ked si z casu na cas pozries tuto stranku a zistis, ze nas je viac...skoro kazdy den tu pribudne jedna nova utrapena mamicka a jeden maly anjelik...uz tam hore ma moj maly syncek peknu kopku kamaratov!
Ine stranky, snad mozes skusit www.miscarriageassociation.org. ak vies po anglicky, velmi pekna stranka poskytujuca utechu, alebo ak si googlenes miscarriage, da ti to zopar tipov...
U nas v knihkupectvach som tiez nasla zopar knih, kde sa tento "problem" rozobera, ale nenasla som bohuzial ziadnu samostatnu knihu, vzdy je to len nejaka kapitola v knihach o tehotenstvach...co moze byt trosku stresujuce, chapem. No ja som sa naucila rychlo preskocit tie pekne stranky s gulatymi bruskami a prejst hned na tie "smutne", ktore sa ma dotykaju. Vravim si, ze raz sa k nim aj ja budem moct vratit...a verim, ze aj ty Hanicka.
Prajem ti vela sil, tebe aj tvojmu manzelovi, a pomodlim sa za vas aj vasho anjelika.
Nie si sama, Hanka, sme tu s tebou.
Dobru noc, spi pokojne.
Tatiana
|
|
|
