|
Titel : RE: čas je nepřítel
|
Autor: vali
()
Datum: 05.03.2008 16:41:12
Milenka, ani ja neverím príliš na liečivý účinok času. Skôr sa bojím toho, čoho aj Ty, že vymaže aj to máličko, čo nám z našich milovaných detičiek ostalo. My sme tragédiu prežili krátky čas po Tebe a zajtra bude práve rok, čo je naša Hanuška anjelikom...Tento týždeň opäť ani nevidím od bolesti. Mali sme ju kratučko, ale spoznala by som ju aj dnes, mám v hlave všetky jej fotky aj také momentky zo života, ktoré ostali neofotené. Veľmi sa bojím, že sa mi to stratí a neviem sa vyrovnať ani s myšlienkou, že možno raz príde deň, keď na ňu už každý deň myslieť nebudem. Že časom, keď si ju budem chcieť v mysli vybaviť, vynoria sa mi naše ďalšie detičky, ktoré sa nám ešte dúfajme narodia. Ich prvé prejavy, úsmevy a pokusy...Nechcem pustiť nič z nej...Veľmi ma to ničí, ale neviem, čo s tým môžem urobiť. Možno to tak nakoniec nebude, ale bojím sa toho, že čo keď...
Moje spomienky na Hanušku si obohacujem aj snami. Mali sme ju strašne kratučko, ale už sa mi dvakrát stalo, že sa mi s ňou snívalo niečo krásne (ostatné sny boli vždy traumatické, že mi umierala v náručí a pod.). V jednom sne som ju videla ako desaťročné dievčatko a v druhom bola stále bábätko, ale zdravé. Nikdy sa to nestalo, ale myslím na to, že sú to naše spomienky a dodali mi akúsi nádej, že náš spoločný príbeh pokračuje...V tých snoch som ju jasne videla a spoznala. No možno sa aj Tebe niekedy stalo, že si vedela, s kým sa Ti sníva ale nevidela si ho...len cítila...a vedela, kto to je...
Bodaj by som Ti vedela dať rady...
|
|
|
