|
Titel : RE: JAKÉ MÁTE DOMA VZPOMÍNKY?
|
Autor: tatiana
()
Datum: 13.08.2008 21:40:32
ahojky,
ja osobne si myslim, ze velmi zalezi na tom, ako to ta ktora zena preziva...niektore to uplne popru resp. nechcu, aby sa o ich anjelikoch a nich hovorilo, nechcu mat nic v dome, co by ich pripominalo, ale myslim, ze take zeny aj viacej vnutorne trpia. Lahsie sa , podla mojho nazoru, dokazeme vyrovnat, ak svoju bolest vypovieme a ak sa mozeme o nu podelit...lebo nech si hovori kto chce, co chce, my deticky mame...ci s nami boli mesiac, alebo roky...su to nasi anjelikovia, nase deti a je len prirodzene, ze sme na ne pysne (ak chapete, ako to myslim..). Ja osobne o nich potrebujem rozpravat, a rozpravala by som stale...no neda sa vzdy a s kazdym. Nie kazdy by pochopil...pripominame si nase anjeliky fotkami z uzv, mame odlozene testiky s //, mam pre ne urobenu specialnu knizocku, kde im pisem listy, ak maju sviatok alebo mi je extra smutno, na posteli mame makkuckeho plysoveho medvedika, ktory povodne stiskal v naruci maleho bieleho medvedika, ale ten sme dali do truhlicky nasemu syncekovi a my mame tu druhu cast, mame este doma pri fotkach anjelika, takeho isteho ako je na hrobceku a este samozrejme ostali vecicky...tolko krasnych malych neznych veciciek, kupenych pre babatko ...dolezite je podla mna robit to, co citi rodina, mama, ako spravne...co jej kaze srdce. A nemal by ju za to odsudzovat nik..je to jej sposob, ako sa vyrovnat so skutocnostou.
A ano, je krute odpovedat na otazku, ci a kolko mame deti...vtedy sa citim, akokeby som ich zaprela...ale uz som sa s tym vyrovnala a chapem..nikdy ich nezapriem, len sa o to delim so specialnymi ludmi x x x
|
|
|
