|
Titel : RE: JAKÉ MÁTE DOMA VZPOMÍNKY?
|
Autor: Mirka
()
Datum: 15.08.2008 11:33:31
Milé maminky anjelikov.
Ja síce medzi vás nepatrím, mala som viac šťastia ako vy a neviem čo je strata dieťatka. často navštevujem túto stránku, veľmi mi pomohli rady, keď boli moje obe detičky vážne choré. Prežili sme si toho dosť, a tak sa viem vžiť do vašej bolesti a žiaľu. Myslím si, že každá maminka svôj žiaľ prežíva inak. Niekto o tom mlčí, niekto potrebuje hovoriť.
Keď bola naša dcérka chorá a mysleli sme, že sa z toho nedostane, s mojim manželom nebola o tom vôbec reč... A tak som som sa vyspovedala vždy na nete ato mi veľmi pomáhalo. Je pravda, že naši muži, otcovia našich detiečiek a vašich anjelikov, nás ženyniekedy nevedia pochopiť, pretože my sme boli späté s bábätkom hneď od začiatku, nosili sme ho v brušku všade... Ony nepoznajú ten krásny pocit, Ke´d nosíme pod srdcom dieťatko... No a my sme aj citlivejšie, príp. miektorí chlapi sa hanbia za svoje slzy, ale takisto vnútorne trpia, len ony sú proste tvrdí CHLAPI.
Je pravda, že kto neprežije pochopí len ťažko vašu bolesť a potrebu rozprávať a pripomínať vašich anjelikov. Ja vás chápem a prežívam s vami vaše bolesti, obohatili ste ma o to, že som si uvedomila, aká som šťastná, že moje deti vyzdraveli a hlavne, že dcérka prežila a je zdravá. Uvedomujem si, že zdravé dieťa nie je dnes až taká samozrejmosť, čo si mnohé maminy neuvedomia...
Ja mám takisto potrebu odkladať si nejaké vecičky po mojich detičkách. Nejaké milučké topánočky, sukienku, obľúbenú hračku... Keď ich vezmem po istom čase do ruky, vždy sa mi vynoria krásne spomienky na moje bábätká:-))) a som znovu veľmi šťastná, že som mohla až dvojnásobne zažiť ten krásny pocit držať v náručí bábätko, kojiť ho a vidieť rásť...
Veľmi vám všetkým prajem tiež mnohonásobne prežiť toto krásne šťastie. Myslím na vás.
|
|
|
