|
Titel : Nas anjelik
|
Autor: Andrea Nezabudka
()
Datum: 18.09.2008 22:00:31
Tuto uzasnu stranku som objavila uplnou nahodou. Bol to skvely napad. Kedysi cosi taketo nebolo a tak som sa trapila uzavreta do seba a myslela som si ze som jedina s takymto trapenim a ze som ta najnestastnejsia osoba na svete.
Uz pri citani prveho pribehu mi stekali slzy po licach velke ako hrachy. Strata dietatka je to najhorsie na svete. Je to neopisatelna bolest ktoru dokaze pochopit asi len ten ktory ju zazil. Na take nieco sa neda zabudnut no da sa s tym zmierit a vyrovnat.
Pripajam nas krasny pribeh v nadeji ze nim pomozem a dodam silu inym nestastnym rodicom.
Uz ubehlo dlhych osem rokov odkedy nas strazi zhora nas anjelik.
Boli sme mladi manzelia a mali sme vela planov a snov. jednym z nich bolo mat vlastne babatko. Brala som to vtedy ako samozrejmost ze otehotniem a ze porodim krasne dietatko. A nas sen sa zacal aj tak naplnat. Bez problemov som otehotnela tesila sa a snivala. Bol to zvlastny a zaroven krasny pocit nosit pod srdcom novy zivot. Pomaly som si zacala kupovat vybavicku ...
A zrazu jedneho dna ako blesk z jasneho neba som zacala v tretom mesiaci krvacat. No bola som taka plna optimizmu ze som si nic zle nepripustala.
"Nic tam nie je nevidim bit srdce, to uz nie je nic treba Vas vycistit kedy Vas objednam." Takymito neludskymi slovami som sa dozvedela tu strasnu spravu. Pan doktor ani len okom nemyhol ani jeden vludny pohlad mi nevenoval. Ba prave naopak ked som zacala plakat este ostal z toho nervozny.
A tak som podstupila zakrok po ktorom som hned na druhy den podpisala v nemocnici revers a isla domov aj napriek varovaniu lekarov ze mozu nastat komplikacie ktore mozu sposobit ze uz nikdy nebudem moct mat deti. No mne to bolo vtedy uplne jedno. Zrutil sa mi svet a buducnost ma nezaujimala. Velmi to bolelo a nevedela som sa s tym vyrovnat. Preco prave ja ked vsetci naokolo maju krasne deti? Preklinala som Boha aj cely svet. Nenavidela som vsetko okolo seba. Nic ma nezaujimalo iba som nariekala a trapila sa. Manzel neplakal a vyzeralo to ze sa netrapi a tak aj jeho som zacala neznasat. Vela sme sa hadali a vyzeralo to tak ze asi uz spolu dalej nepojdeme ...
Az neskor som pochopila preco manzel neplakal a bol silny. Bolo to preto ze nechcel aby som videla ako velmi ho to trapi. Lubil ma a tak sa snazil dodat mi silu bojovat.
No aj napriek nie celkom psychickej pohode sme sa rozhodli ze sa pokusime este raz. No pred tym ako sa zacneme znova snazit ma moj gynekolog poslal na vsetky mozne vysetrenia lebo sa chcel pokusit najs pricinu. No napriek tomu ze som vyse 6 mesiacov behala po ambulanciach po krvnych testoch dokonca som bola aj na rongene mozgu pricinu preco sa to stalo nenasli. A tak mi doktor povedal ze to mozeme znova skusat. A tak som znova zacala verit tomu ze sa nam to predsa len podari. No snazili sme sa a nic. Preslo par mesiacov a opat nic. Uz sa blizili skoro dva roky nasho snazenia a tak som opat prepadla beznadeji.
A tak ked uz aj moj doktor videl ze to asi nikam nevedie rozhodol sa poslat nas do ambulancie pre sterilne pary. Hned pri prvej navsteve nam doktor povedal aby sme sa uz nesnazili lebo nam urobia dalsie vysetrenia (priechodnost vajecnikov ci mnozstvo spermii ...). A tak sme to vzdali a cakali na dalsiu navstevu ambulancie. No ked sme sa tam opat dostavili asi po troch tyzdnoch povedala som doktorovi ze mi uz vyse tyzdna meska menstruacia. A tak mi doktor hned zobral krv a urgemtne mi ju dal vysetrit ci nie som nahodou tehotna. Pri citani krvnych testov pozrel na nas a povedal: "Ved som Vam vravel aby ste sa uz nesnazili." No my sme sa naozaj uz nesnazili no vlastne ked som prvy krat prisla do poradne pre sterilne pary bola som uz tehotna a ani som o tom vtedy este nevedela.
Tak to bola ta druha najkrajsia chvila v mojom zivote. Vsetko som podriadila tehotenstvu. Hned ma pan doktor vypisal na rizikove od prvych tyzdnov tehotnosti. Velmi som si davala pozor aby sa to opat nezopakovalo. No aj napriek tomu som zacala opat krvacat v tom istom tretom mesiaci. Velmi som sa nalakala. Cestou na ultrazvuk som uz bola pripravena na vsetko. Uz som nebola taka plna optimizmu ako prvy krat. "Este zije, skusime to zachranit no uvidime." zaznelo z ust doktora pri ultrazvuku. A tak ma hned dali lezat v nemocnici a naordinovali mi podpornu liecbu. Lezala som tam asi 7 dni po ktorych sa vsetko upokojilo a tak ma poslali domov. A tak som bola stale ako na ihlach. Pocitala som kazdy den mojej tehotnosti. V piatom mesiaci som dostala bolestive krce do brucha a tak som si tam este dalsi tyzden polezala. No nakoniec po dnoch a nociach plnych strachu sa nam narodila vytuzena dcerka. Bol to ten najkrajsi den v mojom zivote ani som nedufala ze by sa mohol este niekedy zopakovat. Splnil sa nam ten najkrajsi sen na ktory sme tak dlho cakali.
A ked mala dcerka asi rok a pol zacali sme sa opat snazit. Uz sme boli pokojnejsi lebo sme si povedali ze aj za to jedno babatko budeme vdacni. No ked mala dcerka takmer tri roky narodil sa nam chlapcek a ked mala takmer sest pribudol jej este jeden bratcek. A asi by sme este pokracovali keby sme boli schopni zabezpecit aj vacsiu rodinu ;OD Lebo deti su pre nas s manzelom vsetkym. Vazime si a vychutnavame kazdy den kazdu minutu ktoru sme s nimi.
A tak som teraz ta najstastnejsia osoba na svete a az s odstupom casu viem ze aj to nestastne obdobie bolo na nieco dobre. Asi by som si nikdy nedokazala tak vazit toho co mam. Vidim to aj na mojich kamaratkach. Otehotneli ani nevedeli ako a maju po jednom dietati a ked sa s nimi stretnem len stonaju ake su ich deti zle a ako to mozem ja zvladat s troma ze asi nie som normalna. Ja sa vtedy len tak v duchu pousmejem.
... a na nase prve dietatko uz nespominam so zialom ale so stastim a laskou lebo viem ze nas tam hore caka a praje si aby sme boli stastni dovtedy kym sa spolu opat stretneme. Niekedy vecer pozeram na hviezdy a predstavujem si a snivam o tom ake by asi bolo ci by sa podobalo na svojich surodencov a som pri tom stastna.
A tak by som touto cestou chcela zazelat vsetkym rodicom ktori prisli o svoje dietatko vela sil a aby neprestali verit a dufat.
...Neplac ked stratis slnko, lebo cez slzy neuvidis hviezdy.
Moj zivot bol ako zly sen - a zrazu je to te najkrajsi zivot na svete ktory by som nemenila.
... Ti ktorich milujeme - nezomieraju. Ti zostanu navzdy v nasich srdieckach - NASI ANJELIKOVIA
Zuzana napisal/a:
-------------------------------
Dnes som sa dozvedela o nešťastí mojej kolegynky, ktorá mala v týchto dňoch porodiť svoje vytúžené tretie dieťatko. Keďže pracujeme v rizikovom prostredí, hneď od začiatku ostala doma, aby nič neriskovala. Pred pôrodom zistili, že chlapčekovi srdiečko nebije... Sama som teraz tehotná, práve v polovici tehotenstva, tiež čakám tretie dieťatko. Viem si predstaviť ako sa všetci doma tešili, veď aj naše dievčatá každý deň hladkajú bruško, prihovárajú sa malej... Len kto také niečo prežil si vie predstaviť ten žiaľ...
Zuzana napisal/a:
-------------------------------
Dnes som sa dozvedela o nešťastí mojej kolegynky, ktorá mala v týchto dňoch porodiť svoje vytúžené tretie dieťatko. Keďže pracujeme v rizikovom prostredí, hneď od začiatku ostala doma, aby nič neriskovala. Pred pôrodom zistili, že chlapčekovi srdiečko nebije... Sama som teraz tehotná, práve v polovici tehotenstva, tiež čakám tretie dieťatko. Viem si predstaviť ako sa všetci doma tešili, veď aj naše dievčatá každý deň hladkajú bruško, prihovárajú sa malej... Len kto také niečo prežil si vie predstaviť ten žiaľ...
Zuzana napisal/a:
-------------------------------
Dnes som sa dozvedela o nešťastí mojej kolegynky, ktorá mala v týchto dňoch porodiť svoje vytúžené tretie dieťatko. Keďže pracujeme v rizikovom prostredí, hneď od začiatku ostala doma, aby nič neriskovala. Pred pôrodom zistili, že chlapčekovi srdiečko nebije... Sama som teraz tehotná, práve v polovici tehotenstva, tiež čakám tretie dieťatko. Viem si predstaviť ako sa všetci doma tešili, veď aj naše dievčatá každý deň hladkajú bruško, prihovárajú sa malej... Len kto také niečo prežil si vie predstaviť ten žiaľ...
|
|
|
