|
Titel : RE: Reakcie okolia
|
Autor: Janka
()
Datum: 22.04.2009 07:47:03
čo sa týka tej úžasnej kolegyne, absolútne si z toho nič nerob. Nám zomrel náš miláčik v 30 týždni, ale ja som prekonala preeklampsiu. Vrátila som sa do práce, ale všetko mi ho pripomínalo. Na všetky papiere, na ktoré som sa pozrela, som si pomyslela, to sme robili spolu. Veľmi zle na mňa vplývalo to prostredie. Riaditeľa som mala super, ale keď som sa ukázala, vždy sa pochmúrnila nálada, a pritom ja osobne som sa s tým vyrovnala, tak som nepotrebovala, aby okolo mňa smútil niekto iný. Potrebovala som sa v práci odreagovať, a nie spomínať. Zmenila som prácu, a akoby zázrakom sa mi upravil zdravotný stav, znížil sa mi tlak, výsledky krvi sú ok, jednoducho som urobila dobre, keď som zmenila prácu. Ja som mala iný problém v súvislosti s naším synáčikom, a to postoj svokrovcov, ktorí zo začiatku sa o tom nechceli ani rozprávať, jednoducho stalo sa a hotovo. Veľmi ma podržal manžel a moji rodičia, u ktorých neprejde asi ani jeden deň, aby nášho anjelika nespomenuli, a mne je vtedy tak dobre pri srdiečku, že na neho myslia, ľúbia ho a pritom je ako ich vnuk piaty v poradí. ?úbime ho všetci. Bolo to naše prvé dieťa, zatiaľ sa nám nedarí počať druhé, ale s hrdosťou vyhlasujem, že som matkou, len s tým rozdielom, že k svojmu synovi chodím na cintorín, a každý deň sa s ním v duchu zhováram. Drž sa a z hlúpych ľudí, ktorí sa robia hlúpymi, si nič nerob. Som presvedčená, že keby si sa s tou kráskou z práce porozprávala, tvrdila by, že ona netušila, že ťa to tak raní, ale to je hlúposť. Takíto ľudia si veľmi dobre uvedomujú čo hovoria, a ako to zaposobí na daného človeka, sú plní jedu a hnevu. Bozkávam.
|
|
|
