|
Titel : RE: Reakcie okolia
|
Autor: Eva
()
Datum: 22.04.2009 09:50:10
Tiez si myslim, ze ostatni ludia, ktori neprezili smrt blizkeho cloveka, alebo nieco, co ich ranilo, maju tendenciu zatvarat oci pred tym, kto to prezil. Ja som to dvakrat v zivote prezila - zomrel mi prvy manzel ked mal len 33 rokov a ja som zostala sama s dvoma malymi detmi. Teraz mam druheho manzela, uzasneho cloveka, ktory ma rad nielen mna, ale aj moje deti a oni jeho. Babatko sme cakali spolu a malo to byt nase spolocne dietatko. Rozpravam preto svoj pribeh, pretoze ma to co som prezila, nielen ranilo, ale aj zmenilo a myslim, ze takato trauma zmeni kazdeho. To, ze zivot je dar, pre mna rozhodne nie je fraza. Niekedy vie byt velmi tazky, stavaju sa nam veci, ktore by sme nechceli, ale o tom nerozhodujeme. Jednoducho sa stat mozu a niekedy sa to stane prave nam. Ja sa osobne musim naucit byt uprimna v tom, co prezivam. Nechcem ublizit druhym, ani byt na nich zla, pretoze mne sa nedari, ale zaroven naozaj chcem zit dalej ako clovek. Obcas sa bojim, aby som nezostala prilis tvrda vo svojich reakciach, ked niekto zareaguje nevhodne- v drvivej vacsine pripadov to nie je naschval. Viem aj to, ze sa o mne teraz vela hovori, nastupila som do prace len minuly tyzden. Je to proste vdacna tema, rypat sa v cudzom nestasti ( mozno je v tom aj kusok sebaobrany, clovek si vzdy mysli, ze jemu sa nieco podobne stat nemoze) - ale nastastie viem, ze to trva len nejaky cas, potom pride ina " senzacia ". Toto ma uz rozhadzat nedokaze, je mi to dokonca uplne jedno. Nuz neviem. Neviem preco musi niekto stale bojovat s nie malymi traumami vo svojom zivote a preco to ma niekto lahsie - alebo to len navonok tak vyzera? ... na to odpoved asi neexistuje. Prajem Vam aby ste sa dnes dokazali tesit z toho pekneho, co nam dnesny den prinesie, aby sme dokazali byt vdacne za lasku, ktoru dostavame od najblizsich a priatelov - nie je to samozrejmost...
|
|
|
