|
Titel : RE: ako som prežila štedrú večeru
|
Autor: Andrea
()
Datum: 28.12.2009 12:34:30
Ahojte
i ja som rada že je po všetkom,ja som plakala už týždeň popredu od strachu ako to zvládneme a nad tým aké mohli tieto vianoce byť krásne keby náš Lukáško bol tu s nami.Týto vianoce mi naháňali hrôzu,ale už sú chvalabohu preč.Pri štedrej večeri sme zvykli zaspievať si nejakú koledu ,teraz sme boli všetci potichučky a ja z manželom sme večeru preplakali.Na návštevách som sa snažila držať sa.
Juditka píšeš že si v robote,ja som si vzala dovolenku od 20.12.,ale hned prvý deň som to oľutovala a už to viac neurobím.Ráno som vyprevádzala muža do roboty a syna do školy a bolo to presne tak ako ked som ich vyprevádzala z bruškom-všetko sa mi to len pripomenulo a bolo mi hrozne.Tak som zistila že aj mne je najlepšie keď som v robote.Chodím prvá z domu a prichádzam posledná a tak je to pre mňa najlepšie.
A to ako si plánovala vychádzky -to je presne môj prípad.Moja suseda porodila dva mesiace po mne,tiež boli plány a teraz každý deň ju vidím voziť.Ešte som sa s nou odvtedy nerozprávala,ani som nevidela jej dcérenku-ale to som ja nikdy nemala vo zvyku nakúkať do kočíkov-ale ani nechcem,neviem či by som to zvládla.Na vychádzky chodím z manželom keď je doma ,už ani náš syn s nami nechce chodiť,ale na tie pohľady ľudí po dedine som si ešte nezvykla.Takže od toho júla nič neplánujem.Čo má prísť ,to príde.Nechávam všetko len tak volne plávať a všetko mi je jedno-ale tak sme asi všetky na tom.Veľmi nám chýba ten drobček čo tu mal byť s nami,nemôžem tomu uveriť že sa to nedá zmeniť,alebo vrátiť,možno som niekde urobila chybu,bože prečo...
|
|
|
