Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 ako som prežila štedrú večeru
 ada   25.12.2009   13:04:30 
 RE: ako som prežila štedrú večeru
 martina   25.12.2009   13:19:29 
 RE: ako som prežila štedrú večeru
 Jana   25.12.2009   17:11:49 
 RE: ako som prežila štedrú večeru
 martina   25.12.2009   18:49:23 
 RE: ako som prežila štedrú večeru
 Jana   26.12.2009   15:05:09 
 RE: ako som prežila štedrú večeru
 ada   28.12.2009   13:45:59 
 RE: ako som prežila štedrú večeru
 Jana   28.12.2009   14:40:25 
 RE: ako som prežila štedrú večeru
 martina   28.12.2009   14:32:30 
 RE: ako som prežila štedrú večeru
 judita   25.12.2009   19:38:14 
 RE: ako som prežila štedrú večeru
 Andrea   28.12.2009   12:34:30 

  Titel : RE: ako som prežila štedrú večeru
Autor: Jana  ()     Datum:  28.12.2009 14:40:25

Ja to mam tiez take striedave, pred Vianocami to bolo na figu, zatvorila som sa v spalni a s nikym sa nebavila.. teraz bolo par dni lepsich, a teraz ked chodim zas do prace a v ramci obeda stretavam v nakupnom mamicky z detmi... Je to na prd... Stale cakam nejaku zachranu, ze to nebol cele len sen, alebo ze bol? ja ani neviem. Tak strasne ho lubim ze to je az neuveritelne, je to vsetko nenavratne prec. Keby som aspon vedela kedy budem znovu tehotna.. a ci to vyjde.. Zostavam dost protivna na muza, ale preco? Neviem, asi si to musi niekto zliznut... Vela krat ked som zufala tak si poviem Nenavidim... a potom mi napadne ALe koho? asi tu situaciu alebo zufalstvo alebo co ja viem co... Najhorsie ze toto je uz na cely zivot, a ja sa na ten zivot vobec netesim, uz navzdy tam bude tazky sram a z tym mi uz nikto nepomoze... Na zaciatku to bolo v praci hrozne, mala som chut ujst, a nastastie som mala moznost par krat aj odist skor, lebo som proste len revala ze tam nepatrim a mala som byt inde, taky pocit stratenosti... Ale teraz je to lepsie, keby som bola doma tak by som sa zblaznila

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: