|
Titel : RE: Ondrik
|
Autor: Jana
()
Datum: 19.01.2010 14:32:51
Ahoj, uz som to tu niekde pisala ak sa ti chce vratit spet.. v skratke: par dni pred porodom som sa zrazu citila unavena ale myslela som ze je to tym ze to kazdou chvilou pride a je to normalne, ale ked prisiel muz z roboty tak somu povedala nech mi da teplomer, mala som zvysenu teplotu a po rade lekara cez telefon aby som si dala paralen sme sa rozhodli ist na pohotovost pre istotu. Vysetrili ma a vraj mi nic nieje, ak nemam ine priznaky.. Ale potom som spomenula ze maly je nejaky kludnejsi, tak si ma tam radsej nechali na pozorovanie, o pol noci mi odisla plodova voda, ihned nastup kontrakcii a rano sa narodil Ondrik.. Ale nezaplakal. Tak ho hned brali, Aparagovej skore mal 4 a ja som si par dni predtym citala ze deti z bodmi 6-7maju sancu na zdrave prezitie... Vystrasena som dve hodiny lietala po nemocnici z ineho oddelenia (na sestonedeli nemali volne, dali nas de sme sa zmestili) na novorodenecke, bol napojeny na dychanie, lebo sam nevladal... Previezli ho na Kramare a tam po troch tyzdnoch zivota zomrel... Prvy tyzden to vyzeralo nadejne ale potom sa to zlomilo, zial bohu k horsiemu... Vydrzal nam na tomto svete 22dni. Po krasnom bezproblemovom tehotenstve to bola riadna pecka... Pricina? nakazila som sa nevedno kde nejakym virusom ktory malemu sposobil zapal pluc... Zachrana nemozna...NO som sa nejak rozpisala...
Co sa tyka dalsich deti, ano ja urcite chcem dieta. Mohla som otehotniet vlastne hned.. Ale som rada ze tomu tak nebolo lebo ja som stale dufala ze sa mi Ondrik vrati... Ale teraz uz viem ze to mozne nieje a napriek tomu ze strasne chcem jeho, jeho krasnu tvaricku telicko a isto aj dusicku, napriek tomu viem ze jedine ako mozem byt este v zivote naozaj stastna je mat dalsie dieta, budem ho milovat rovnako ako Ondrika. A Ondrika budem navzdy milovat rovnkao ako vsetky svoje buduce deti, snad nejake raz budu... Zivot s Ondrejkom mi nebol sudeny, resp bol ale len velmi kratky. Ale ja viem ze chcem byt znovu tehotna, znovu stastna, znovu prezit ten prival lasky. Strasne po tom tuzim
Ja viem, ze ty to vnimas inak a velmi ti drzim palce aby si raz nasla zmysel zivota a nebola taka smutna. Vzdy ti chcem pisat ze sa nemozes vzdavat a nechciet zit, ale sama som tymi stavmi prechadzala a este sa vracaju, neviem si ani predstavit zeby som chrustika mala doma a potom mi odisiel... ale ja chcem zit, chcela som zit s Ondrikom, ale s tym sa niekde raz stretnem, a zatial ak mi to bude umoznene chcem byt dobrou maminkou inemu babatku. Dufam ze raz aj ty najdes silu a budes stastna. Velmi ti to prajem
|
|
|
