|
Titel : RE: Ondrik
|
Autor: Jana
()
Datum: 19.01.2010 18:40:42
To asi nieje chyba... Kazdy smutime inak, podla mna by som aj ja ovela viac trpela keby som uz mala Ondrika nejaky cas doma. Teda nie viac, ale inak.. Chodis do prace? alebo von medzi ludi? Ja som na sebe spachala citovy masaker, isla som do vsetkeho po hlave, proste hned do prace, na obedy do nakupneho kde pistali deti... Chodim medzi ludi, zabavala som sa na firemnej akcii... Pripadala som si ako sibnuta, ako mozem zit? Ako mozem.. Neviem, proste zijem, usla som vela krat z roboty, od rozjedeneho obedu, lebo vedla si sadla s malym babatkom. Takmer som zatvorila vytah maminke s dietatom vytah pred nosom len aby nenastupili do toho isteho... A podobne stavy pomatenej mysle... A teraz, uz to je ako tak lepsie. Este stale su chvile ze sa v robote za monitorom vyrevem, kolegyne su uz zvyknute, a idem dalej.. Dnes sa sankovali na sidlisku mamicky s detmi a ja som sa proste rozrevala, lebo... Ciastocne som obrnena, ciastocne som sa s tym naucila zit. a ked to pride tak rucim. Nejak ta bolesst musi von, mam rodinu kvoli ktorej soom prezila, nechcem aby trpeli este aj kvoli mne. A verim v to dietatko ktore dufam coskoro pride. Judit, Skus svoje babatko prepustit, ono ta miluje tak ako ty jeho, skus sa tesit z hluposti, z toho se svieti slniecko, ze nasnezilo. odpusti si ze uz nieje s tebou, odpusti aj jemu, teda ja som sa v nejakom psycho stave hnevala aj na malinkeho ze ma tu nechal a odisiel.. Raz budeme s nasimi detickami, ale kym ten cas pride musime vytazit z tohoto sveta co nam vie ponuknut.. Nikdy to uz nebude ono, ale je na nas ako zivot stravime. Nas zivot len tak nepolozi, a ak ano, tak zas dvihneme hlavu a hotovo. Ved najhorsie sme uz dufam prezili.. Ja sa vzdy tak rozpisem :-) Judita, odkial si? ja zijem v Bratislave
|
|
|
