Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Ondrik
 Jana   10.03.2010   12:01:56 
 RE: Ondrik
 sakti   11.03.2010   20:49:00 
 RE: Ondrik
 Jana   11.03.2010   21:02:20 
 RE: Ondrik
 sakti   12.03.2010   13:50:45 
 RE: Ondrik
 Andrea   14.03.2010   20:57:18 
 RE: Ondrik
 sakti   15.03.2010   19:29:48 
 RE: Ondrik
 Jana   14.03.2010   21:26:20 
 RE: Ondrik
 Andrea   15.03.2010   20:42:40 
 RE: Ondrik
 Cifka   16.03.2010   08:24:14 
 RE: Ondrik
 Katarína   11.03.2010   08:55:19 
 RE: Ondrik
 Jana   11.03.2010   11:17:47 
 RE: Ondrik
 Katarína   12.03.2010   17:36:37 
 RE: Ondrik
 Jana   14.03.2010   19:30:56 
 RE: Ondrik
 Katarína   17.03.2010   12:57:11 

  Titel : RE: Ondrik
Autor: Andrea  ()     Datum:  14.03.2010 20:57:18

Ja som došla na to že mi táto dlhá zima celkom vyhovuje.Som vnútri schovaná pred svetom,akurát do roboty na cintorín,obchod a domov.Neviem si predstaviť biť na dvore.Dokonca aj teraz ked vyjdem na dvor a niekoho tam uvidím idem radšej dovnútra.Mám susedov ktorý leto prežijú na dvore,je tam stále krik,vnúčatá,pes,jeden cez druhého ,skrátka chaos.Z druhej strany suseda na materskej ktorá na jar vyjde na dvor s dcérkou ktorá sa narodila dva mesiace po mojom Lukáškovi.Netúžim po takom stretnutí.A pritom tak rada som sedávala u nás na dvore s kávou.To bol môj relax,ale toto leto si neviem predstaviť.Dokonca sme si v záhradke sadili,ale tento rok odmietam sadiť.
Ten strach čo každá z nás má v sebe,tak toho sa už nikdy nezbavíme.Ja keď som bola v deviatom mesiaci moja svokra mi povedala, že keď som bola v siedmom mesiaci každý deň sa za mňa modlila,lebo siedmi mesiac je najhorší a vidíte malinký mi umrel v 38tt.Nikdy,nikdy neni vyhraté.Až ked máte toho drobčeka v náručí a vidíte že je zdraví.Len šťastná je tá ktorej doktori ešte dávajú šancu.Všetkým mám želám úspech.Andrea

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: