Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Ondrik
 Jana   10.03.2010   12:01:56 
 RE: Ondrik
 sakti   11.03.2010   20:49:00 
 RE: Ondrik
 Jana   11.03.2010   21:02:20 
 RE: Ondrik
 sakti   12.03.2010   13:50:45 
 RE: Ondrik
 Andrea   14.03.2010   20:57:18 
 RE: Ondrik
 sakti   15.03.2010   19:29:48 
 RE: Ondrik
 Jana   14.03.2010   21:26:20 
 RE: Ondrik
 Andrea   15.03.2010   20:42:40 
 RE: Ondrik
 Cifka   16.03.2010   08:24:14 
 RE: Ondrik
 Katarína   11.03.2010   08:55:19 
 RE: Ondrik
 Jana   11.03.2010   11:17:47 
 RE: Ondrik
 Katarína   12.03.2010   17:36:37 
 RE: Ondrik
 Jana   14.03.2010   19:30:56 
 RE: Ondrik
 Katarína   17.03.2010   12:57:11 

  Titel : RE: Ondrik
Autor: Andrea  ()     Datum:  15.03.2010 20:42:40

Sakti a Janka
vážim si vašich rád,tiež som uvažovala nad nejakým psychologom,ale myslím že to najhoršie mám za sebou.A ked mám pravdu povedať nemám k nim nejakú dôveru.Ked zomrel svokor svokra to veľmi zle znášala a tiež začala chodiť jednej psychologičke.A tá to riešila tým spôsobom že svokru naprogramovala že určite sa malo niečo stať nášmu synovi-vtedy to bol jej jediný vnuk-a dedko to zobral všetko na seba a obetoval sa.Tak to svokru ovplyvnilo že nás pomaly neznášala a môjmu synovi ktorý mal vtedy 6mesiacov vyprávala jako sa dedko obetoval.Tak to ma dorazilo.Vtedy som si myslela že možno aj tá psychologička potrebuje psychologa,keď dokáže nahuškat svoju pacientku proti rodine,čo asi nie je normálne.Ja viem ,neni sú všetci rovnaký.Ja mám našťastie švagrinu ktorá pravidelne chodila k nám a dlho,dlho sme sa rozprávali.Aj teraz keď mi je najhoršie zavolám jej,ona je vždy ochotná ma vypočuť.Vždy má pre mňa vhodné slová,totiž ona prečítala množstvo kníh, naštudovala rady psychologov.To je človek ktorý mi naozaj pomohol.
Už sa aj u nás objavujú dni keď sa doma zasmejeme,pojašíme sa,pár dní je celkom fajn,ale potom sa niečo zlomí a koniec,ani obraz ani zvuk.To zas trvá jeden ,dva ,niekedy tri dni a zase sa to zlepší.Mňa obyčajne dorazí tá návšteva hematologie,tam sa úplne rozhádžem.Keby mi aspoň teraz povedali volačo ,aj keď len maličko pozitívne,hneď by bolo lepšie.
Ale ja viem treba dúfať ,veriť len to nás všetky drží.A ešte naši manželia,aspoň ten môj určite a ešte synček Samko,zlatý chlapec,len má tú smolu že je už veľký-bude mať 13- že si toto všetko bude pamätať,všetko s nami veľmi prežíval,až som sa bála aby sa mu niečo nestalo z toho šoku, a po tomto všetkom veľmi rýchlo dospel.Mám z neho pocit akoby z detstva skočil až do dospelosti.Zostal rozumný,rozvážny,predvídavý a neskutočne sa mi dokáže venovať,on dokáže mi celý deň rozprávať a snaží sa ma rozosmievať.Som veľmi rada že ho mám.
A som rada že mám aj vás ,babenky na tejto stránke,bez ktorých si neviem deň ani predstaviť,lebo len my sa vieme pochopiť lebo sme na rovnakej lodi.Prajem vám pekný týždeň.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: