|
Titel : RE: Nelinka
|
Autor: zuzana+peto
()
Datum: 22.11.2010 09:05:09
Mila Radka, to je velmi kratka doba na to, aby to bolo lepsie. Musis si ten smutok odzit, ale s pribudajucim casom to bude o nieco v uvodzovkach lepsie. Ja som po mesiaci vysedavala aj hodinu pri hrobiku a chytali ma bezmocne place. Bolo mi vsetko jedno. Sedela som tam v case necase. Chodila som tam po veceroch o pol desiatej vecer sama a tak. Bolo mi jedno, ci sa mi nieco stane. Po troch mesiacoch sme si s manzelom objednali las minute do Tunisu na 11 dni. Nevedela som si ani predstavit, ze budem 11 dni bez navtevy cintorina a hrobiku. Mne sa ani moc nechcelo ist, ale manzel potreboval dovolenku, chodil do prace a tazko to niesol. Jednoducho nedokazal riesit veci, ktore predtym riesil hravo. Potreboval niekam vypadnut, potreboval preorientovat myslienky. Tak sme odisli. Ale Sofi letela s nami. A obidvom nam tato dovolenka velmi prospela. Tymto ta strasna bolest tak trocha opadla. Odreagovali sme sa , prisli na ine myslinky, spoznali inych ludi. Ale citili sme, ze Sofi je tam s nami, ze aj ona videla kus sveta. Z lietadla som videla krasne biele oblaciky, na ktorych urcito niekde lezkala aj Sofi so svojimi kamaratmi. Je to tazke ,ale clovek musi den co den hladat silu ist dalej. Dufam, ze anjelikom je dobre, len nas egoizmus nam brani to prijat. Ja citim , ze Sofi je stale s nami, aj ked nie telom tak aspon duchom. Ja som to tiez Sofi raz vycitala, ze mohla bojovat aj viacej, ale viem, ze bojovala do poslednej chvilky, bola statocna. S tak tazkou anemiou je vobec zazrak, ze stale zila. Moc Ta lubime babulka nasa a pozdravuj aj svojich kamaratov a Nelinku. Maminka
|
|
|
