|
Titel : RE: povzbudenie
|
Autor: Patrícia
()
Datum: 29.11.2010 08:09:57
Nedá mi nereagovať na príspevok marcellity. Aj my sme prišli o jedno bábenko-v júni to bolo 8 rokov. Bolo to moje druhé tehotentsvo. Keď sme si mysleli, že sme za vodou, tak som začala na konci 12.tt krvácať a potom to malo rýchly spád. Nemala som ani čas a ani priestor sa vyplakať, prežiť svoj žiaľ-doma ma čakala ročná dcérka. Neskôr mi primár povedal, že s najväčšou pravdepodobnosťou malo zle vyvinutý osrdcovník a v podstate to bola prirodzená selekcia prírody. Že v ten deň deň museli byť nejaké atmosferické poruchy(erupcie na Slnku...), pretože som nebola jediná. O tri mesiace som už bola tehotná a narodila sa mi dcérka a o štyri roky ešte aj syn. Ale všade hovorím, že ja mám štyri deti. Neviem, či to bol chlapček alebo dievčatko, ale to je v podstate jedno.
Iróniou osudu je fakt, že v puberte mi diagnostikovali veľmi nízko položenú placentu a povedali mi, že percento otehotnenia a donosenia bábenka je mizivá. Moje detičky sú vymodlené, pri každom som mala plno komplikácií, odležala v nemocnici a pri synovi sme dokonca skoro obaja zomreli. Tak som vďačná za všetko. Všetko malo svoj význam. Stále ma bolí strata dieťatka, ale keby....tak by som nemala druhorodenú dcéru.
Dôverujme Nášmu Pánovi. Nie vždy mu hneď rozumieme, ale on vie, čo robí a všetko má svoj význam. Modlím sa za pokoj vo Vašich srdiečkach.
Patrícia
|
|
|
