|
Titel : RE: mamine anjelika Maxika.....
|
Autor: Gabi
()
Datum: 02.01.2011 22:44:56
Ahoj Ivka/IVanka?alebo Ivetka?/, neviem či môžem tykať, alebo mám vykať? Veľmi dobre chápem tú psychickú bolesť, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje tú fyzickú/tiež som mala cisársky -
Saška sa stala anjelikom v 33tt./ Do konca termínu som mala také myšlienky, že ju mám v brušku a stane sa zázrak a ona sa narodí, ale zázraky sa nedejú....bohužiaľ..... Keď prišli problémy s prsiami/hrozil mi zápal/, tak sa tie hormóny nedali zastaviť a ja som len plakala... a plakala.... - mliečka by aj bolo, len nieje pre koho. Teraz už mám po termíne a nejak sa s tým pomaly zmierujem, pomáha mi keď jej zápalime sviečočku na hrobíku a pomodlím sa pri nej za všetky anjeliky, ktoré poznám a aj tie ktoré nepoznám. Dnes napríklad som do pol desiatej ležala v posteli a sledovala na modrej oblohe krásne biele oblaky a predstavovala som si ako sa na nich anjeličkovia vozia a na ktorom je asi moje dievčatko. Zostáva nám len dúfať, že čas bude k nám milosrdný a tie naše rany nám zocelí i keď viem že tá jazva sa nikdy nestratí.... vela,vela sily prajem aby ste to zvládli.
|
|
|
