|
Titel : RE: mamine anjelika Maxika.....
|
Autor: zuzana+peto
()
Datum: 05.01.2011 07:25:17
Ivanka moj manzel videl malinku zivu, ja nie. A tiez hovoril, ze to bola velka zmena. Pre mna bola krasna a vyzerala ako normálne spiace babatko.Akurat, ze bola studena, to nevadi. Realne viem, ze to tak muselo byt. Ale brala som rozlucku s nou ako krst a nemohla som sa dockat kedy ju uvidim.Manzel odniesol truhlicku az k hrobu a ulozili sme ju na vecny spanok. Dufam, ze spinka sladko so vsetkymi svojimi kamaratmi.Neboj sa Ivanka aj tvoj Maxik urcito sladko spinka a raduje sa s ostatnymi anjelikmi. Je to velmi tazke a stale nepochopitelne. Clovek sa musi naucit s tym zit, musi to prijat. Pochopit preco sa to stalo, nepochopim nikdy. Nas rozum je na to prikratky.Malo to byt cele inak, mas pravdu. Ja sa ani k tym myslienkam ako to malo byt nevraciam, snazim sa tie myslienky odhanat prec, nepredstavujem si, co by bolo, keby tu bola malicka, pretoze to velmi boli, tie spomienky su tak strasne bolestive. Na to, aby som mohla ist dalej, snazim sa to brat ako to je a viem, ze sa to neda zmenit. Samozrejme je mi to velmi luto, slzy sa mi tlacia do oci, o bolesti ani nehovorim. Ale musime sa vo svojom smutku posuvat dalej a nemozeme sa vlastnym smutkom tryznit, nase deticky by to urcite nechceli, aby sme boli smutne a plakali by nad nami. Ked som aj ja smutna a placem, viem, ze je smutna aj malicka a preto sa snazim tomu branit. Aj ked celkom sa ubranit tomu neda.Aj ja placem, potrebujem to dostat zo seba, tak velmi mi chyba. Drz sa Ivanka, vela sil Ti prajem. Zuzana
|
|
|
