Titel |
Autor |
Datum |
|
mirka
|
12.01.2011 17:26:47 |
|
tana
|
13.01.2011 13:01:08 |
|
Gabi
|
13.01.2011 13:01:07 |
|
zuzana+peto
|
13.01.2011 07:28:57 |
|
Deni
|
13.01.2011 01:19:44 |
|
zuzana+peto
|
13.01.2011 08:10:43 |
|
mirka
|
13.01.2011 07:52:49 |
|
zuzana+peto
|
13.01.2011 08:37:42 |
|
mirka
|
14.01.2011 19:20:01 |
|
zuzana+peto
|
19.01.2011 06:56:22 |
|
lenka a mato
|
12.01.2011 21:36:26 |
|
mirka
|
12.01.2011 21:52:19 |
|
zuzana+peto
|
13.01.2011 09:29:14 |
|
Dagmar
|
12.01.2011 19:09:35 |
|
zuzana+peto
|
13.01.2011 09:31:47 |
|
mirka
|
12.01.2011 21:40:45 |
|
lenka a mato
|
14.01.2011 14:37:57 |
|
Jana
|
13.01.2011 19:17:06 |
|
zuzana+peto
|
14.01.2011 18:39:19 |
|
Radka
|
14.01.2011 11:21:14 |
|
barbora a roman
|
13.01.2011 20:06:05 |
|
Jana
|
13.01.2011 21:36:28 |
|
mirka
|
13.01.2011 21:55:55 |
|
Deni
|
13.01.2011 11:27:43 |
|
zuzana+peto
|
14.01.2011 18:43:16 |
|
Ivanka a Radko
|
14.01.2011 15:29:30 |
|
Deni
|
15.01.2011 01:16:46 |
Titel : RE: terezka
|
Autor: Jana
()
Datum: 13.01.2011 19:17:06
Ahoj Mirka, bohuzial cokolvek v sucastnosti citis, je v normalne, tolko pocitov naraz sa neda stravit "normalne". Take obrovske mnozstvo lasky ktore citis ku svojmu dietatku sa zmeni na taku obrovsku bolest a beznadej. To sa neda spracovat "normalne". Nam malinky zil 22dni, vlastne presnych. V stredu dano o 7.15 sa narodi a o 3tyzdne vo stvrtok rano cca 7.15 odisiel> Volala mi lekarka, ze sa mame prist rozlucit, lebo malinky zomiera. Vtedy som zo zubnou kefkouv ustach padla na kolena a prosila Boha nech mi ho neberie. A viem ze som normalna. Nestihli sme ho. Nie ziveho. Iba tichy prazdny monitor. nikdy nezabudnem ze tie hrozne zvuky pristrojov a alarmov co ma predtym pri malinkom tak desili mi budu chybat a desivejsie bude ticho. Netusim ako dlho alebo kratko sme boli pri malinkom, rozlucili sa, utekali na patologiu aby sme zabranili pitve, kde nam neskor vysvetlili, ze to nieje dobry napad, nedosvedeli by sme sa preco.. NO a manzel chcel Ondrika spopolnit, pohreb a sucit okolia by nezniesol a mna ta predstava tiez desila. Tak sme zasli do najbizsieho pohrebnictva, natrafili na velmi milu pani, ktora bola uzasna a v podstate vsetko za nas vybavila. Malinkemu som vybrala saty.. prvy a posledny krat.. Poobede sme sa snim uz boli rozlucit. Na ten obraz nikdy nezabudnem. Na druhy den sa nam ozvala pani, doniesla nam malinkeho v modrej krabici, vystalnej satenom a bielej urne ktoru sme vybrali. Sedeli sme pri nej, ked som bola doma nosila som ho po dome a rozpravala sa snim. A potom sme na tyzden vypadli z domu. isli sme na "dovolenku" a tesila som sa domov za Ondrejkom a zase som ho nosila a chcela som si ho nalozit do kocika, a ist vozit. Takze co je normalne? Presiel nejaky cas a vedeli sme ze treba Ondrejka pustit, ze sa snim treba rozlucit.. Spravili sme malu rozlucku nechcem tomu hovorit pohreb, iba v kruhu rodiny. Knaz bol skvely, akceptoval to ze chceme len najblizsich, ziadni cudzi ludia, len mozno nejake zvedave babky za kamenmi nakukali. Jedna vsetecna teta dokonca po pohrebe za mnou prisla stiahla ma k sebe a sepka mi: ktora to je mama? Nevedela som ci mam tej babke strelit alebo sa zacat hystericky smiat, lebo ma prvy krat asi niekto nazval mamou. Vcelku zivotna ironia.. Mirka, si normalna, casom sa naucis zit s tym co sa stalo, chce to velmi vela sily, lasky a trpezlivosti okolia. No a hlavne zatat zuby a ist. Nic ine neostava, aj ked sa tomu teraz tazko veri, v zivote ta este nieco pekne caka. Vyjde slniecko a ty mu nastav tvar, lebo to ta tvoja Terezka pohladza. Maminky myslim na Vas. Raz bude lepsie. Anjelikom posielam objatie a Ondrik, Teba velmi lubim. cmuk chlapcek moj krasny
|
|
|
|
|