|
Titel : RE: terezka
|
Autor: Jana
()
Datum: 13.01.2011 21:36:28
Barborka, som mamina, ktora Vas tak nejak z "dialky" sleduje. Uz tolko neprispievam, len citam. Ste taka novsia skupina, tiez Vas poznam, Viem ako sa volaju Vase deticky Len ta bolest je uz ina. Moj Ondrejko by mal, vlastne ma rok a pol. Ved to poznas, najvacsia laska v zivote ;-) Takze tak to tuna funguje, vytvori sa nejaka skupina maminiek ktore prisli o deticky v nejakom rovnakom obdobi tie sa navzajom drzia, no a obcas sa ozve nejaka trvalka, ktora tu je uz trosku dlhsie, a ktora vie to, na co vy casom pridete, a posuniete to zial bohu tym novym maminkam, alebo mozno vdakaBohu? neviem, asi mi pomahalo vedomie, ze ine maminky to prezili a vedia zit, dokonca ze vedia byt znovu stastne, ze sa to naucili. Proste len to ze to prezijete. Lebo musite. Prezijete ten najhorsi sen, ktory je skutocnostou. Ondrik mi stale velmi chyba. Je niecim cim je, bol a navzdy bude. MOjou najkrajsou sucastou. Len s nim zijem uz inak. Nech pride cokolvek vzdy bude moj. A ja jeho maminka, aj ked niekedy by nebol na mna najpysnejsi. Ale nejak to musime vybojovat. Lebo sme silne. Nase deticky nas takymi robia. Drzim Vam vsetkym palce, dnes som nejaka ukecana, Ale "strach" Mirkinej "nenormalnosti" ma dostal. Lebo na laske k nasim detom nie je nic Nenormalne (myslim to len v dobrom). Opatrujete sa
|
|
|
