|
Titel : RE: terezka
|
Autor: barbora a roman
()
Datum: 21.01.2011 18:32:45
mirka, je to prirodzene.ked som pred siestimi mesiacmi nevedela prestat plakat, tiez som sa sama seba pytala, ako mam zit dalej, co mam robit? ale neda sa robit nic. boli tu maminky, ktore boli v tom case uz dalej a tie mi radili tak, ako ja teraz tebe.vtedy mi ich rady boli vzdialene, nevedela som si predstavit, ze sa so stratou lindusky zmierim, ze sa zmierim s tou bolestou a ze to niekedy prekonam ako ony. ze budem vediet zit dalej.ty si nemusis vraviet, ze musis pozerat dopredu.ta fraza, ze vsetko potrebuje cas je pravdiva. ak chces plakat, plac.je to prirodzene. presiel kratucky cas, aby si myslela na to, ze musis ist dalej.nikto ti nebude zazlievat, ak postojis, vyplaces sa. takto sa popasujes s tou bolestou, ktoru teraz tak velmi citis.na to je naozaj najlepsi ten plac. a casom si vsimnes, ze neplaces kazdu chvilu, ale obcas a z duse. pridu take chvilky na teba, ked budes citit, ze sa potrebujes vyplakat a bude ti lahsie. ale to neskor. teraz plac, ked to tak citis.vracat sa k prezitemu budes stale, ale casom ta bolest nebude tak silna.tiez este nie som uplne zmierena s bolestou,este sa stale ucim s nou zit. ale otupila sa, ako mi maminky pisali. a co s laskou a nehou? tvoj syncek tu svoju cast tvojej lasky ma a ta terezkina nech ostane jej. nemozes jej sice kupovat hracky,stiskat ju, ale laska sa prejavuje aj spomienkami a myslienkami na nu. tu lasku jej mozes davat dalej kvietkami, kahancekmi a tym, ze na nu budes mysliet a vraviet jej, ze ju lubis, ked sa pozries do neba. myslim na teba a pozdravujem anjeliky..
|
|
|
