|
Titel : RE: terezka
|
Autor: adrika
()
Datum: 23.01.2011 12:21:30
ked nam zomrela Eliška,tiez som sa napocuvala vela mudrych rad hlavne od vzdialenejsej rodiny a priatelov. aka som len mlada a ze este budeme mat vela deti,aby som na "to cele" zabudla.ked som si davala ziadost na prerusenie studia,na katedre ma prehovarali aby som neblaznila, ze ked sa budem ucit,rychlejsie zabudnem..AKO KEBY SOM CHCELA ZABUDNUT.som rada,ze som bola silna v tom,ze som si ten cas prezila tak,ako som to v srdci citila..plakala som stale,doma,v kostole,v meste,na navsteve..hocikedy mi prislo za Elišenkou smutno.ludia to vecsinou nechapali.ale ja som sa s tym osudom prave takto pomaly zacala nejako zžívat.teraz uz tak casto neplacem,v novembri sa nam dva a pol roka po Eliške narodila druha dcerka- ked si predstavim ako by sa spolu hrali...je to tazke,ale neviem ako by som to povedala..som stastna tak ako to je,zivot treba prijat aj s takymito tazkymi skuskami..milujem obidve moje dcerky rovnako a uz sa neviem dockat kedy budem moct malej rozpravat o jej velkej sestricke anjelikovi Eliške.Chrobacik posielam ti do neba veliky boztek a tebe Mirka prajem silu a odvahu vyrovnat sa so smrtou tvojej dcerky tak ako to ty citis
|
|
|
