Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 terezka
 mirka   31.01.2011   16:36:00 
 RE: terezka
 mirka   31.01.2011   16:52:43 
 RE: terezka
 Radka   31.01.2011   18:58:27 
 RE: terezka
 mirka   31.01.2011   20:17:55 
 RE: terezka
 Radka   01.02.2011   11:32:53 
 RE: terezka
 mirka   01.02.2011   13:44:05 
 RE: terezka
 barbora a roman   01.02.2011   19:56:58 
 RE: terezka
 Deni   01.02.2011   23:21:10 
 RE: terezka
 mirka   03.02.2011   19:33:53 
 RE: terezka
 Gabi   04.02.2011   13:10:22 
 RE: terezka
 Radka   01.02.2011   13:58:29 
 RE: terezka
 zuzana+peto   01.02.2011   20:11:20 
 RE: terezka
 mirka   01.02.2011   14:11:33 
 RE: terezka
 Radka   01.02.2011   19:49:38 
 RE: terezka
 zuzana+peto   01.02.2011   20:19:36 

  Titel : RE: terezka
Autor: mirka  ()     Datum:  31.01.2011 20:17:55

...nie je to jednoduché a toto bude prvý krát, čo sa vrátim do kolektívu...okrem lekárov som bola teraz na štyri dni mimo domu, nechodím ani k rodičom...necítim sa na to...moji blízki však chodia k nám...doma mi je už dobre, dokážem tu fungovať,ale aj keď vidím našich ako sa smejú,hrajú sa s Adamkom mám výčitky, výčitky, že sa dokážem smiať...neviem ako to mám vysvetliť, tie pocity sa striedajú, neviem či sú to výčitky, alebo len tie myšlienky, vždy keď mi je dobre, spomeniem si na Terezku, možno to je smútok, že to nemôžem zdieľať s ňou, možno strach, že nebude takou istou súčasťou nášho života ako ostatní členovia rodiny, viem, že pre mňa áno, možno je to len vedomie, že to malo byť úplne inak...nedokážem to popísať, bojím sa svojich reakcií a viem, že sa blíži čas, keď nastúpim aj do práce,okolnosti mi nedovolia ignorovať niektoré povinnosti, len mi to všetko príde nefér, nefér je to, že možno pre mnohých malá neexistuje, neviem, či sa z tohto sledu myšlienok dá niečo vyrozumieť...je to tak nespravodlivé

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: