Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Ondrejko
 Zdenka   31.01.2011   23:38:18 
 RE: Ondrejko
 lenka a mato   01.02.2011   15:24:38 
 RE: Ondrejko
 Zdenka   01.02.2011   19:41:25 
 RE: Ondrejko
 mirka   01.02.2011   12:39:23 
 RE: pre Mirku
 zuzana+peto   01.02.2011   20:29:23 
 RE: pre Mirku
 mirka   02.02.2011   17:56:02 
 RE: Ondrejko
 Zdenka   01.02.2011   19:50:09 
 RE: Ondrejko
 barbora a roman   01.02.2011   12:28:06 
 RE: Ondrejko
 Zdenka   01.02.2011   20:07:54 
 RE: Ondrejko
 Deni   01.02.2011   23:46:28 
 RE: Ondrejko
 Radka   01.02.2011   11:04:53 
 RE: Ondrejko
 Zdenka   01.02.2011   20:23:44 
 RE: Ondrejko
 zuzana+peto   01.02.2011   20:42:57 
 RE: Ondrejko
 Zdenka   02.02.2011   23:21:04 
 RE: Ondrejko
 zuzana+peto   03.02.2011   13:35:00 

  Titel : Ondrejko
Autor: Zdenka  ()     Datum:  31.01.2011 23:38:18

Môj príbeh je trochu iný ako tie, ktoré tu čítam.Odrejko už nebol malé bábätko, ale veľký 14-ročný mládenec.Zomrel 9. 12. 2010 na mozgovú aneuryzmu.Veľmi to bolí, stále hľadám odpovede na otázku prečo práve on, také fantastické a dobré dieťa akým bol.On bol anjelikom už tu na Zemi. Bol skromný, pokorný , každému, či dospelému, alebo spolužiakom rád pomáhal. Mal veľa záujmov, chcel byť vojakom,požiarnikom,alebo záchranárom.V poslednom čase veľmi vyrástol, mal 186 cm. Občas sa sťažoval, že ho bolí hlava. Pripisovali sme to jeho prudkému rastu a zlému držaniu tela. Začali sme chodiť na vyšetrenia. Kardiológ nezistil nič, kolísavý krvný tlak pripisoval puberte. Odporučil nám ďaľšie vyšetrenia, ktoré sme žiaľ už nestihli.V noci 8. 12 sme ho odviezli do nemocnice so silnými bolesťami.Ráno mu praskla v hlavičke cieva. Nepomohla mu už ani operácia v Bratislave.Nedokážem sa s tým zmieriť,vyčítam si čo som mohla urobiť, aj keď lekári tvrdia, že takéto ochorenie je časovanou bombou v hlave.
Strašne mi chýba,neviem ako sa s tým naučím žiť.Mal veľké plány, mal rád prírodu, zvieratá. Je mi veľmi ľúto, že všetko čo chcel urobiť, dokázať, už neurobí.Je to veľmi nespravodlivé, že musia zomrieť deti malé, alebo väčšie. Máme ešte troch ďaľších chlapcov, ale niekedy sa cítim akoby som bola na svete sama.Keby nebolo ich, najradšej by som s Ondrejkom odišla aj ja. Hovorí sa,že čas všetko zahojí,ale my s manželom máme pocit že to bolí viac a viac.

















.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: