|
Titel : RE: Ondrejko
|
Autor: Zdenka
()
Datum: 02.02.2011 23:21:04
Keď sa narodil prvý syn,mala som len 20 rokov. Potom prišiel plánovane Ondrík. Ďaľší chlapci sa "pritrafili".Pri poslednom sme boli veľmi zaskočení a uvažovali sme všelijako. Keď bol bábätko, sedávala som v noci pri postieľke a ďakovala Bohu za svoje krásne a zdravé deti, že sa narodili bez problémov.Nevedela som si predstaviť aké to musí byť strašné keď mamičky nemôžu mať deti, alebo zomrú také maličké.Občas mi hlavou prebehla myšlienka, že keby sa niečo stalo mojim ďeťom , tak by som to neprežila.Potom sa to stalo a ja sa čudujem ,že žijem.Každý povie,musíš,máš ešte tri deti a ja viem že musím,len neviem ako.Keď sme si mysleli, že deti už vyrástli z detských chorôb a problémov rozsypal sa nám celý život.Hovoríš, že mi trochu závidíš a máš pravdu. Ďakujem Bohu za tých krásnych 14 rokov s tak vzácnym chlapcom ako bol Ondrejko.Mne manžel hovorí tiež že nemôže prísť práve preto, lebo sa trápim.Je v nebi, inde ani nemôže byť práve tak ako Vaše detičky. Nechápem aký to má zmysel. Deti by mali pochovať rodičov a nie naopak.Je mi veľmi ľúto Vašich detí.Môj Ondrík sa tam hore možno stará o takých celkom maličkých anjelikov, lebo on sa staral o každého.Prajem Vám tiež veľa síl a veľa nádeje.Ondrejko ,stále na teba myslím, aj ocino a chlapci.
|
|
|
