Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 terezka
 mirka   22.02.2011   15:36:33 
 RE: terezka
 Diana   23.02.2011   09:35:55 
 RE: terezka
 zuzana+peto   22.02.2011   19:58:57 
 RE: terezka
 mirka   22.02.2011   20:14:21 
 RE: terezka
 zuzana+peto   22.02.2011   21:10:54 

  Titel : terezka
Autor: mirka  ()     Datum:  22.02.2011 15:36:33

Ahoj srdiečko,
nepísala som, nemôžem......nevládzem byť bez Teba...stále plačem...v nedeľu som nebola schopná ísť ani do školy, preplakala som v posteli celé poobedie, držala Tvoje dupačky, čo sme Ti kúpili, keď sme sa dozvedeli, že budeš naše dievčatko...naše, si všade, vidím Ťa vo všetkom a predsa nikde...nedokážem sa sústrediť...stále myslím na Teba...je krásne, chodili by sme na prechádzky, dnes som piekla chlapcom zákusok...Tebe nikdy neupečiem, neuvidím Ťa rásť, nebudem počuť Tvoj smiech, pozerať do Tvojich rozžiarených očiek...nepomáha ani fakt, že tu je Aďko s ockom...nepomáha nič...myšlienka na ďalšie bábätko sa rýchlo vytratí...musíme čakať, pre mňa sa aj rok a pol rovná nekonečnu...nič a nikto Ťa nenahradí a neviem, či sa s tým niekedy naučím žiť...predstavujem si Ťa, včera som videla malinké dievčatko, malo takú súpravičku, aká aj Teba čakala v komode...nezvládam pohľady na bábätká, na dievčatká, bojím sa návratu do roboty, nedokážem osloviť deti a neviem ako vyslovím to , pre mňa najkrajšie dievčenské meno, Terezka, ako to zvládnem bez toho, aby som sa nepoložila...chýbaš mi, tak neskutočne...malo to byť úplne inak...mali sme byť šťastní, tak šťastní, že sme rodičmi dvoch krásnych detí...už takí nikdy nebudeme...nikdy nebudem mať veľkú rodinu...vždy sa budem musieť premáhať...snažiť sa žiť...

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: