Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 terezka
 mirka   22.02.2011   15:36:33 
 RE: terezka
 Diana   23.02.2011   09:35:55 
 RE: terezka
 zuzana+peto   22.02.2011   19:58:57 
 RE: terezka
 mirka   22.02.2011   20:14:21 
 RE: terezka
 zuzana+peto   22.02.2011   21:10:54 

  Titel : RE: terezka
Autor: zuzana+peto  ()     Datum:  22.02.2011 19:58:57

Mirka to vsetko, co si pisala je pravda a na to vsetko mas pravo. Ale ver, ze pridu aj lepsie dni, nebude to stale take zufale kazdy den. Viem podla seba, ze nastup do prace bude velmi tazky, ale ver, ze cim dlhsie tam budes chodit, tym to budes lepsie zvladat, nehovorim, ze zabudnes, ale budes mat menej casu premyslat. Ver mi, viem to podla seba, ale chce to vsetko cas. Ako sa hovori, cas je naozaj najlepsi lekar. Aj pre mna su niekedy dni plne bezmocnosti hnevu a placu. Ale potom pridu dni, ked je o nieco lepsie. Aj mne moje dievcatko velmi chyba, tiez to nikdy neprijmem a nikdy sa s tym nezmierim, ale zit s tym budem musiet. Ani mna neutesuje zatial myslienka, ze by som mala byt tehotna. To uz nebude Sofinka, bolo by to dalsie dietatko. Bohuzial nase princeznicky nam uz nikto nevrati. Ale Mirka ver, ze su tu stale s nami, ziju v nasich srdieckach, nasich myslienkach a navzdy zostanu sucastou nasho zivota. Citim to tak, citim pritomnost malickej.Ja chodim do roboty od oktobra, tiez sa mi tam vobec nechcelo a prve dni boli velmi tazke. Najhorsi bol piatok a vikend. Ale uz je to o nieco lepsie. Teraz som doma na PN a je to horsie, mam viacej casu premyslat a potom je to ovela tazsie.
Cez vikend sme sa s manzelom pozerali na kazetu z nasej svadby a povedala som mu, ze by som chcela, aby sme boli taky stastny ako vtedy.Najradsej by som vratila cas a urobila mnohe veci inak. Ale to sa neda. Tiez uz taki stastni nikdy nebudeme. Sme stastni, ze mame jeden druheho, ale nestastni zo straty nasej lasenky Sofinky a malej fazulky, ktora odisla dva roky pred Sofinkou. Zuzana

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: