Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 terezka
 mirka   13.12.2011   20:07:41 
 RE: terezka
 mirka   14.12.2011   22:05:08 
 RE: terezka
 Jana   13.12.2011   20:37:27 
 RE: terezka
 mirka   14.12.2011   22:07:33 
 RE: terezka
 Slavka   14.12.2011   18:29:29 
 RE: terezka
 Radka   19.12.2011   15:04:06 
 RE: terezka
 mirka   14.12.2011   22:10:36 
 RE: terezka
 marika   14.12.2011   19:24:31 
 RE: terezka
 lenka a mato   15.12.2011   20:07:40 

  Titel : terezka
Autor: mirka  ()     Datum:  13.12.2011 20:07:41

Ahoj, anjelik...zajtra máš jeden rôčik...rok čo si sa narodila a aj odišla...mám pocit, že chcem ísť za tebou, že ťa chcem objímať, bozkávať, držať ťa a zažiť všetky tie veci, ktoré nám neboli dopriate...prešiel rok, a ja mám pocit, že som zatrpkla na život, na šťastie...že je to hlboko vo mne a vždy bude a že sa toho už nezbavím...nechcem, aby to tak bolo, ale nedokážem s tým robiť nič...nenávidím tieto dni, nenávidím blížiace sa sviatky, keď sa každý okolo mňa teší a ja mám v sebe toľko bolesti, že nepomáha ani to, že tu mám Adamka...teda nepomáha to dosť...bojím sa, že sa nikdy neodhodlám mať ďalšie dieťatko, bojím sa aj pohľadu na bábätko a tak strašne po tebe túžim...uvedomujem si, že mám veľa toho, za čo by som mala byť vďačná ale ani toto vedomie mi nepomáha, nedokážem sa tešiť z domčeka, kt. už pomaly dokončujeme, bojím sa, že ráno nedokážem vstať ani do práce a keď sa premôžem, že celý deň preplačem a to máme vianočné vystúpenie, znova budem myslieť na to, že ťa nikdy neuvidím na vystúpení, nemôžem ti vystrojiť oslavu, nemôžem nič a tá bezmocnosť...som sebecká, ale neviem to inak, cítim to takto, hrozím sa toho, hrozím sa života bez teba a mám pocit, že ani čas nepomáha...mala by som ti povedať niečo pekné, popriať peknú anjelikovskú oslavu, no ja to nedokážem...chcem ťa mať tu...neviem, čo ti napísať, povedať, verím, len, že ty vieš, vieš, čo k tebe cítim a že ti je dobre aj bez môjho pohladenia, starostlivosti, že ti je teplúčko, že máš úsmev na tvári, ktorú nepoznám, že.......ľúbim ťa, prepáč, ale pre slzy už nevidím klávesnicu....ľúbim ťa a navždy budem

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: