|
Titel : RE: prosba o radu
|
Autor: Slavka
()
Datum: 11.02.2012 05:58:08
Ahoj Radka,dakujem za Tvoje slova a tiez posielam silne objatie.Som tu uz od tretej rana a citam tvoje rozhovori s maminkami.A som strasne vycerpana a ubolena z tolkej straty co my anjelske maminky prezivame.Vcera ako som upratovala ma napadlo ze som dlho netancovala.A tak som si pustila tanecnu hudbu. Hudbu co sme s Nelkou pocuvali a tancovali na nu spolu. Vzdy som si drzala brusko aby som ju akoby lepsie citila, akoby sme sa spolu objimali.No teraz som si len predstavovala ako mam brusko.A potom som si predstavovala ze tam pri mne lezka a pozera ako mama tancuje a potom som ju videla ako je uz vacsia a tancuje so mnou.Bolo to paradne.
Vo stvrtok som bola u mojej najlepsej kamaratky(ma rocnu dcerku Timejku)a ona mi povedala tie slova ktore som asi potrebovala pocut. Vdaka nej som si mala odvahu pustit veselu hudbu.
Na tejto stranke v casti Poslali ste nam je basen Smrt nic neni. Pacia sa mi jej slova.Presne tak, Nelka je tu, ani nie vo vedlajsej miestnosti ale priamo pri nas. Aj teraz, pozera ako mama pise a ocik spinka.Az na tu jednu vetu, ktora vravi ze sa nic nezmenilo, ze zivot je taky isty.
Tak Radka tancujme s nasimi Nelinkami.........smiem prosit?:o)
|
|
|
