|
Titel : RE: Anjelik Vikinka
|
Autor: Kalja
()
Datum: 02.01.2014 15:06:09
Ach, to ti verím, že na ňu stále myslíš, my, napriek tomu, že je od odchodu nášho chlapčeka už, to myslím v uvodzovkách, 6 rokov, neprejde deň, aby som na malého nemyslela. Bola som vtedy v zlom psychickom stave. Aj ja som každý deň chodila do kostola. Ak ti môžem poradiť, tak ako písala Janka, plač koľko potrebuješ, a nepočúvaj vety, veď ste ešte mladí, určite sa podarí ďalšie, túto vetu doslova neznášam. Rob, čo potrebuješ, ja som každý deň chodila na cintorín, keďže je blízko bytovky, bola som tam denne aj 5 krát. Nikdy nezabudnem, ako muž prvýkrát išiel po tejto našej tragédii do roboty, a hovorí mi, nieže pôjdeš sama na cintorín, a ja nie nie, len čo vytiahol päty z domu už som tam aj bola. Mne pomohlo toto, tie návštevy cintorína, a návštevy tohto portálu. Musíš si pomôcť sama, sama sa vysporiadať so svojím vnútrom, okolie ti chce dobre, ale nevedia, čo prežívaš. U nás bol najhorší návrat domov, muž sa snažil všetko odpratať, ale ja som predsa veľa vecí našla, hotové nešťastie. Je to pre teba veľmi smutné obdobie, ale slnko raz musí v živote vyjsť. Drž sa, veľa na teba myslím, plač, krič, peč, upratuj, choď na prechádzky, daj sa zdravotne do poriadku, a pôjde to všetko, uvidíš. Musíš nejako preklenúť to prekérne obdobie, držím palce a posielam objatie. Bozkávam.
|
|
|
