Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Matiasko
 sestra   03.10.2015   18:50:06 
 RE: Matiasko
 Michaela   08.10.2015   10:25:01 
 RE: Matiasko
 sestra   11.10.2015   11:12:32 
 RE: Matiasko
 Michaela   12.10.2015   01:07:44 
 RE: Matiasko
 sestra   13.10.2015   10:48:30 
 RE: Matiasko
 MARTA   14.10.2015   14:46:02 
 RE: Matiasko
 sestra   28.10.2015   17:50:12 
 RE: Matiasko
 MARTA   12.10.2015   11:04:27 
 RE: Matiasko
 MARTA   11.10.2015   18:27:05 
 RE: Matiasko
 Janka   07.10.2015   11:30:23 
 RE: Matiasko
 sestra   11.10.2015   11:21:45 
 RE: Matiasko
 Janka   13.10.2015   23:07:19 
 RE: Matiasko
 Veronika   20.10.2015   21:41:43 
 RE: Matiasko
 sestra   28.10.2015   18:11:00 

  Titel : RE: Matiasko
Autor: Michaela  ()     Datum:  08.10.2015 10:25:01

Ahojte
Je mi velmi luto, co sa stalo tvojej sestre, a viem cim si prechadza a ako sa citi. Nam sa minuleho roku narodila dcerka Sarka, tiez ako maly spiaci anjelik, v 39 tyzdni tehotenstva. Tiez to bolo nase prve dietatko. Mala som uplne bezproblemove tehotenstco, a bol a stale je to pre nas velky sok. Otazku, preco sa to stalo si budeme klast cely zivot. My sme v zahranici Uk, a tu su uplne ine postupy ako doma. S nasou dcerkou sme stravili vela casu. Mohli sme ju chodit navstevovat, kolko sme chceli a ako dlho sme chceli a to nam velmi pomohlo. Mame pocit, ze sme ju mohli spoznat za ten kratky cas, povedat jej ako ju velmi milujeme a stale budeme, a vyrozpravat jej vsetko co sme potrebovali. Mame nasu dcerku cremovanu a je stale s nami v malej urnicke v tvare srdiecka. Ona je velkou sucastou nasho zivota, a stale bude. Stale, ked cestujeme na Slovensko tak ona cestuje s nami. Ja viem, ze pre niektorych ludi sa to moze zdat nanajvys cudne alebo zvratene, ale my sme sa naucili, ze nic nie je cudne, co ti pomoze, a ze nikto nema pravo sudit inych, kym si tym sam nepresiel, a nevie o com to vlastne je. Pre nas je velmi dolezite, aby sa na nasu dcerku nezabodlo, a to je nasou ulohou ako jej rodicou. My mame cely dom zdobeny jej fotkami, moji rodicia ako aj moje sestry maju tiez Sarkinu fotku medzi ostatnymi fotkami a to nas s manzelom velmi tesi, lebo mozme citit jej pritomnost, ked tam prideme , a vieme, ze sa na nu nezabudlo. Moja mala neter a synovec vedia, ze maju v nebicku malu sesternicu a casto sa na nu pytaju. My s manzelom rozpravame o nasej dcerke kazducky den a predstavujeme si ju aka by bola, a co by uz robila. Je to velmi tazke si ju len predstavovat, snivat o nej, a nemat ju tu, ale zaroven nas to tesi, a nevieme sa dockat dna, kedy sa s nou zase stretneme. Je velmi dolezite, aby ludia a rodina chapali, co je dobre pre tvoju sestru, a co ona potrebuje aj ked oni mozu mat ine nazory. My oslavujeme Sarkine narodeniny, stale sa stretneme cela rodina pri kave a kolaci, zaspominame si a ideme pustit Sarke balony s roznymi odkazmi. Kazdy sa s tym vyrovnavame inak. Neocakavaj od svojej sestry, ze sa dostane do normalu v urcitom casovom ohraniceni. To takto nefunguje. Niekomu to trva dlhsie, inym ludom kratsie. Casove ohranicanie na zial a bolest neexistuje. Nasa dcerka tu uz nie je 15 mesiacou, a my si stale s manzelom casto poplaceme. Nas velmi hnevalo, ked ludia nechceli o Sarke rozpravt, lebo si mysleli, ze najlepsi sposob je zabudnut. To je hlavne zmyslanie starsich ludi na Slovensku (moja svokra), zabudnut, co najrychlejsie sa pohnut dalej a znova otehotniet. Ale to tak nefunguje. Clovek si musi tou bolestou prejst, naucit sa s tym zit. Tvoja sestra nikdy nezabudne na svojho synceka, nikdy ju ta strata neprestane boliet ale postupne sa zmierni a ona sa s tym nauci zit.
Mne tiez ponukli psychologa ale ja som to tiez odmietla. To nebolo pre mna. Ja som si tym musela prejst sama s manzelom a svojou rodinou, ktora mi bola velmi velkou oporou a stale je.
Tuna v Uk je velmi vela organizacii, kde sa rodicia, co si presli rovnakou alebo podobnou skusenostou mozu stretavat alebo pisat na roznych forach.
Tu je par stranok (su ale v anglictine) ak by ste mali zaujem. Je tam zaujimave citanie, kde rodicia pisu svoje skusenosti a pribehy.

www.stillstandingmag.com
www.uk-sands.org

Taktiez mi velmi pomohlo citanie knih od irskej spisovatelky Lorny Byrne - Anjeli v mojich vlasoch a dalsie jej tituly.

Dufam, ze som ti aspon trocha pomohla, a ak by si mala este nejake otazky, tak sa kludne pytaj.
Budem na tvoju sestru myslie a modlit sa za nu.

S pozdravom Michaela

Saruska nasa, velmi nam tu chybas, a stale budes. Myslime na teba s tatom kazducky den, a nevieme sa dockat dna, kedy sa s tebou zase stretneme, a budeme si ta moct drzat v naruci. Anjelik nas prid nas pozriet aspon do snickov, prosim ta, a aj nadalej nam posielaj svoje znamenia, ako doteraz. Nesmierne nas tesia.
Milujeme ta anjelik nas a posielame ti veellmi veellaa pusiniek. Tvoja mama a tato xx

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: