|
Titel : RE: Matiasko
|
Autor: sestra
()
Datum: 11.10.2015 11:12:32
Ahoj.Dakujem Ti velmi pekne.Je to naozaj strasne pozerat sa na to ako je stale zamyslena stale o nom rozprava place,myslela som,ze cas to trosku zmierni,ale nie.9.10 bol tomu mesiac a povedala by som ze je to horsie a horsie.Tiez je spopolneny a tiez maju malinkého v striebornom srdiecku a zvysok v urnicke.Hovorime jej ze nech stale na to nemysli nech sa niecim inym zaobera ale viem ze sa to neda.Ja mam stvor rocnu dcerku a zblaznila by som sa keby sa jej nieco stalo.Ona je matka ona ho musela porodit mrtveho pre nu je to najtazsie.Len ma strasne boli ked vidim ako ju to nici.Neje nespi,stale rozprava ake by to bolo kebyze je tu,preco sa to stalo,ako jej velmi chyba.Prisli aj vysledky s pitvi a bol uplne zdravy,ze vraj si prilahol pupocnu snuru a tym ze mu cez nu neprudil kyslik zadusil sa.Ked mozem vediet vy ste dali malicku na pitvu a ak ano co jej zistili.Posielala som ju na tuto stranku,jeden pribeh si precitala no viac nemohla,este viac ju to rozrusilo,neviem ako jej pomoct
Michaela napisal/a:
-------------------------------
Ahojte
Je mi velmi luto, co sa stalo tvojej sestre, a viem cim si prechadza a ako sa citi. Nam sa minuleho roku narodila dcerka Sarka, tiez ako maly spiaci anjelik, v 39 tyzdni tehotenstva. Tiez to bolo nase prve dietatko. Mala som uplne bezproblemove tehotenstco, a bol a stale je to pre nas velky sok. Otazku, preco sa to stalo si budeme klast cely zivot. My sme v zahranici Uk, a tu su uplne ine postupy ako doma. S nasou dcerkou sme stravili vela casu. Mohli sme ju chodit navstevovat, kolko sme chceli a ako dlho sme chceli a to nam velmi pomohlo. Mame pocit, ze sme ju mohli spoznat za ten kratky cas, povedat jej ako ju velmi milujeme a stale budeme, a vyrozpravat jej vsetko co sme potrebovali. Mame nasu dcerku cremovanu a je stale s nami v malej urnicke v tvare srdiecka. Ona je velkou sucastou nasho zivota, a stale bude. Stale, ked cestujeme na Slovensko tak ona cestuje s nami. Ja viem, ze pre niektorych ludi sa to moze zdat nanajvys cudne alebo zvratene, ale my sme sa naucili, ze nic nie je cudne, co ti pomoze, a ze nikto nema pravo sudit inych, kym si tym sam nepresiel, a nevie o com to vlastne je. Pre nas je velmi dolezite, aby sa na nasu dcerku nezabodlo, a to je nasou ulohou ako jej rodicou. My mame cely dom zdobeny jej fotkami, moji rodicia ako aj moje sestry maju tiez Sarkinu fotku medzi ostatnymi fotkami a to nas s manzelom velmi tesi, lebo mozme citit jej pritomnost, ked tam prideme , a vieme, ze sa na nu nezabudlo. Moja mala neter a synovec vedia, ze maju v nebicku malu sesternicu a casto sa na nu pytaju. My s manzelom rozpravame o nasej dcerke kazducky den a predstavujeme si ju aka by bola, a co by uz robila. Je to velmi tazke si ju len predstavovat, snivat o nej, a nemat ju tu, ale zaroven nas to tesi, a nevieme sa dockat dna, kedy sa s nou zase stretneme. Je velmi dolezite, aby ludia a rodina chapali, co je dobre pre tvoju sestru, a co ona potrebuje aj ked oni mozu mat ine nazory. My oslavujeme Sarkine narodeniny, stale sa stretneme cela rodina pri kave a kolaci, zaspominame si a ideme pustit Sarke balony s roznymi odkazmi. Kazdy sa s tym vyrovnavame inak. Neocakavaj od svojej sestry, ze sa dostane do normalu v urcitom casovom ohraniceni. To takto nefunguje. Niekomu to trva dlhsie, inym ludom kratsie. Casove ohranicanie na zial a bolest neexistuje. Nasa dcerka tu uz nie je 15 mesiacou, a my si stale s manzelom casto poplaceme. Nas velmi hnevalo, ked ludia nechceli o Sarke rozpravt, lebo si mysleli, ze najlepsi sposob je zabudnut. To je hlavne zmyslanie starsich ludi na Slovensku (moja svokra), zabudnut, co najrychlejsie sa pohnut dalej a znova otehotniet. Ale to tak nefunguje. Clovek si musi tou bolestou prejst, naucit sa s tym zit. Tvoja sestra nikdy nezabudne na svojho synceka, nikdy ju ta strata neprestane boliet ale postupne sa zmierni a ona sa s tym nauci zit.
Mne tiez ponukli psychologa ale ja som to tiez odmietla. To nebolo pre mna. Ja som si tym musela prejst sama s manzelom a svojou rodinou, ktora mi bola velmi velkou oporou a stale je.
Tuna v Uk je velmi vela organizacii, kde sa rodicia, co si presli rovnakou alebo podobnou skusenostou mozu stretavat alebo pisat na roznych forach.
Tu je par stranok (su ale v anglictine) ak by ste mali zaujem. Je tam zaujimave citanie, kde rodicia pisu svoje skusenosti a pribehy.
www.stillstandingmag.com
www.uk-sands.org
Taktiez mi velmi pomohlo citanie knih od irskej spisovatelky Lorny Byrne - Anjeli v mojich vlasoch a dalsie jej tituly.
Dufam, ze som ti aspon trocha pomohla, a ak by si mala este nejake otazky, tak sa kludne pytaj.
Budem na tvoju sestru myslie a modlit sa za nu.
S pozdravom Michaela
Saruska nasa, velmi nam tu chybas, a stale budes. Myslime na teba s tatom kazducky den, a nevieme sa dockat dna, kedy sa s tebou zase stretneme, a budeme si ta moct drzat v naruci. Anjelik nas prid nas pozriet aspon do snickov, prosim ta, a aj nadalej nam posielaj svoje znamenia, ako doteraz. Nesmierne nas tesia.
Milujeme ta anjelik nas a posielame ti veellmi veellaa pusiniek. Tvoja mama a tato xx
|
|
|
