|
Titel : potrat
|
Autor: Lenka11
()
Datum: 18.11.2015 09:24:51
Ja a manžel, sme pred dvoma týždňami boli tí najšťastnejší ľudia na svete. Od začiatku tehu som bola na Pn aby všetko dobre dopadlo.trošku mi to doma liezlo na nervy ale bolo to krásne obdobie oddychu s mojim malým drobčekom, ktorý ukazoval svoju silu už od 17 týždna mi bubnoval v brušku. Síce v 16 tt. mi dvakrát vyšli pozitívne tripple testy na dawnov syndrom. Ale nejako sme sa stým zmierili a dúfali, že testy nie sú spoľahlivé. Nasledovalo, zopár vyšetrení, keď nám na 100 percent povedali, že dawn to nebude. Boli sme neskutočne šťastní. Potom prišiel 20 tt. Môj lekár mi povedal, že na sone vyzerá byť všetko v poriadku. Keďže som nechcela podstúpiť amniocentézu išli sme k do Martina odborníkovi na prenatálnu diagnostiku. Všetko začalo, krásne, ukázal nám profil nášho drobčeka, doteraz si to budem budem pamätať ako nám ukazovalo prštek. Dr. nám všetko ukázal, srdiečko, hlavičku, ručičky. Potom ostal ticho, že musím ísť von lebo dieťatko je zle otočené. Keď sme sa vrátili, doktor stále mlčal. Potom povedal, musím urobiť sono od spodu lebo sa tam dole nevie dostať. Opäť bol ticho. Až kým nám nepovedal, čo sme nechceli počuť. Náš drobček, má zlomeninu stehenej kosti, chýbajú mu klby. práv nožička nám ani kosti o kolienka dole. dieťatko nemá chodidlá, má opuchnutú ľavú nožičku. dokonca nám ani nevedel povedať pohlavie. Nasledoval, ťažký týždeň, rozhodovanie a na papieri dve najhoršie diagnózy, opitzov syndrom či lámavka kostí. Musela som ísť aj na odber plodovej vody, absolvovať sedenie na genetike. Môj muž navrhol aby sme zašli za mojím gynekologom aby nám poradil. Keď to videl tak skonštatoval, že ho to mrzí ale s tým sa nikdy nestretol a ani ho nenapadlo sledovať dieťatku nožičky. Keď uvidel aké diagnozy má pravdepodobne naše dievčatko tak navrhol okamžitú hospitalizáciu a umelé ukončenie tehotenstva. Bol to najhorší víkend. Všetko sa to zvrtlo tak rýchlo, priebehu 4 dní sa nám zrútil svet. Na vyšetrení v nemocnici som stále dúfala, že doktori sa doteraz mýlili. Ešte v pondelok som mala chuť s nemocnice ujsť. Ale asi sa to malo stať, vždy ked ma prepadla tá myšlienka prišiel dr. a začal procedúru. Kontrakcie sa im podarili spusť hneď utorok a v stredu som už bola na pôrodnej sále. Tá bolesť bola neskutočná a už ani neviem či nad stratou alebo .... Nakoniec to bolo dievčatko, bola taká maličká 350g a 21 cm. doktori potvrdili, že akoby sa 16 týždni zastavil vývoj. Mala malú hmotnosť, deformity končatín. Dr. povedal, že to bol strašný pohľad. dieťatku sa začínala zlomená nožička rozkladať. Aj ked mi všetci tvrdia, že som pre našu malú Matildu urobila najlepšie, a že som zachránila život aj sebe. Stále mám pocit, že som o ňu nezabojovala, že by sme to možno zvládli spolu aj keby nežila dlho. Stále mi chýba. Muž už rozmýšľa nad ďalším drobčekom a ja tiež chcem veľkú rodinu, je to môj sen. Nič nie je dôležitejšie ako zdravie a rodina. láska, ktorú môžeme dávať našim detičkám. ľúbim ju a navždy jej ostane veľká časť môjho srdca. Len dúfam, že v nebíčku je jej lepšie a že ju tá nožička nebolí. Uvidíme ako nám dopadnú všetky testy a kedy budem, môcť si pohladkať bruško s vedomím, že je v ňom niečo krásne a to rodiaci sa nový život.
|
|
|
