|
Titel : RE: potrat
|
Autor: Lenka11
()
Datum: 15.02.2016 11:00:26
Ahoj. Aj keď to bude znieť otrepane, viem veľmi čo prežívaš. Dodnes si pamatám ten osudný deň 3.11 v Martine. Všetko bolo také krásne ešte v aute ma kopkala. Kým sme išli na vyšetrenie tak sme obzerali detské vecičky, v nákupnom centre v Martine a diskutovali či to bude chlapček a či dievčatko. Keď som tam ležala a pán Grochal mi ukazoval, akú krásnu má hlavičku, že dawn to určite nebude bola som šťastná, srdiečko bila ako zvon a ešte nám ukázala aj prštek. a potom ma dr. poslal von, že drobec je príliš dole nech si poskáčem lebo nevidí na nožičky. bola som taká štastná v čakárni som sa smiala a skackala nech sa drobček zobudí. a potom to prišli ešte teraz vidím výraz tváre svojho manžela ako sa mu tlačia slzy do očí ked sme videli nožičky drobca, vtedy sa mi zrútil sen. nemohla som spávať nič som nejedal a malá len kopala ako odušu akoby cítila čo sa ide diať. skoro som sa zrútila a môj muž ani nehovorím. počas potratu bol stále pri mne a držal ma za ruku. ešte teraz si pamatam ako sa mi sestričky smiali, že chcem našu matildu pokrstiť. bola taká drobnučká a stále vidím tie modré nožičky. musela mať poriadny zápal a tá zlomenina, bola taká krehká a už taká choručká, nechcem si ani predstaviť ako ju to muselo bolieť možno aj preto sa tak veľmi hmýrila. Prešli už tri mesiace a ja na nu stále myslím, a nikdy nezabudnem. ale už to trošku prebolelo, o mesiac by sa narodila ale ideme dalej a mám v pláne z mužom začať sa znovu pokúšať otehotnieť. dnes mi prišli posledné krámy a môžeme to skúsiť. ale čo ma najviac hnevá, že ešte stále nie sú výsledky prečo bola taká choručká. ale už je to asi jedno. Veľmi ma to mrzí čo sa ti stalo, nedá sa to opísať ako. základ je že máš pri sebe rodinu a držíte spolu, viem nikdy nezabudneš ale dá sa to prekonať a verím , že ešte príde dalšie bábo a to už bude v poriadku. mne jeden dr. povedal, zhodou okoností môj psych. niekedy duša človeka musí niečím prejsť a jednoducho my sme boli nato predurčené a preto treba dakovať bohu, za každú chvíľku čo sme stou dušičkou prežili bol to jej čas ktorý mala vyhradený tu na zemi. a ešte jedna vec musíme prestať, nad našimi anjelikmi plakať aby mohli v pokoji odísť byť šťastní v nebíčku, musíme im doprať ten pokoj a verím, že nás budú vždy ľúbiť a pošlú nám do cesty dalšie bábetko aby na nás dávalo pozor. drž sa
|
|
|
