|
Titel : RE: Sara
|
Autor: Laura
()
Datum: 06.01.2016 13:24:34
Michaela napisal/a:
-------------------------------
Ahoj Laura
Je mi luto ze ste prisli o vasu dcerku. Viem co prezivas a ako sa citis. Uz je tomu osemnast mesiacov odkedy sa nasa Sara narodila ako maly anjelik, a este stale tomu niekedy nemozem uverit. Nikdy to nepochopim,preco sa to stalo, ked bola pocas celeho tehotenstva v poriadku. Chyba mi kazducky jeden den, a Bude mi chybat do konca zivota. Milujem ju nadovsetko, a bude stale moja uzasna prvorodena dcerka.Tesim sa na den, ked sa zase stretneme a Uz ju Nikdy nebudem musiet pustit zo svojej naruce.
Myslim na vas a posielam objatia.
Michaela
Sarka moja, milujem ta nadovsetko. Dala by som zivot za to, aby some ta mohla zase dzat v naruci a bozkavat. Prosim ta dcerka, prid ma pozriet aspon do snickov.
Tvoju mama xx
Michaela,dakujem za podporu a chcem vyjadrit lutost nad vasou stratou. Neviem pochopit ako sa moze stat,ze dietatko,ktore sa uz ma narodit a tesit sa s rodicmi a surodencami,sa nikdy nenadychne,neotvori ocka aby spoznalo maminku nielen podla hlasu...nenavidim rana,ked musim celit realite a v noci stale cakam,ze za mnou pride,ale asi este nie som pripravena ju pustit,lebo stale nechodi.
Moja mala Sara mi chyba nekonecne a nemyslim,ze to niekedy prejde. Vsetci mi tvrdia,ze cas je milosrdny a otupi bolest. Teraz si neviem predstavit,ze budem niekedy esta schopna usmiat sa a mysliet na nieco ine ako na nu.
Nase pribehy su zarazajuco podobne... ako si cerpala silu ist dalej? Kto nam toto zelal a vzal nam ich ?
|
|
|
