|
Titel : RE: potrat
|
Autor: Zuzana
()
Datum: 14.08.2006 13:28:19
Ahojte, vsetky maminky!
Nie ste samy, je nas viac s takymito zazitkami. Ja to tiez mam za sebou. Prisli sme o svoje prve dietatko.v 9. tyzdni tehotenstva. Bolo to takmer pred 11 rokmi, ale nikdy na to nezabudnem. Vsetko bolo v poriadku, len odrazu na UZV opakovane nezachytili ozvy srdiecka - a koniec. Prezila som dovtedy svoju najhorsiu noc v zivote. Citila som sa strasne, tiez som sa potom bala otehotniet a ked som uz bola tehotna, kazdy pocit vlhkosti som bezala kontrolovat, ci nekrvacam - az prisiel opat 9.tyzden a znova krvavy vytok.Moj lekar ma okamzite hospitalizoval, nariadil pokoj na lozku s vylozenymi nohami, atd...Boli to tvrde chvile komplikovane este prognozami, ze mam riziko porodit nie celkom zdrave dietatko, kedze po prvykrat islo o geneticku poruchu a preto nam odislo. Navrhovali mi amniocentezu (odber plodovej vody). Ja som ju napriek tlakom zo strany personalu nemocnice odmietla s tym, ze je to pre mna zbytocne, pretoze ja si to babo tak ci tak nedam vziat, aj ked mi hned povedia, ze nema hlavu - to som doslovne povedala lekarom a potom mi uz dali len podpisat akysi papier, ze som to odmietla a dali mi pokoj. Maria sa narodila po prelezanych 6 mesiacoch horko-tazko cisarskym rezom - ale uplne zdrava. Ked mala tyzden, nemohla som sa na nu bez slz ani pozriet.Len som ju objimala a objimala a plakala - od stastia, uvolnenia a radosti...vsetko sa mi to pomiesalo a nevedela som to v sebe nejako spracovat. Dnes ma 9 rokov, je z nej velka slecna, je velmi sikovna a mame z nej radost. A nielen z nej. Po 2,5 roku sa nam narodil syncek Martinko. To tehotenstvo som uz znasala ovela, ovela lepsie. Aj ked nebolo celkom bez problemov, ale aj porod sme dokonca zvladli prirodzene. A uz je z neho takmer 7 rocny nezbednik, ktoreho je vsade plno a rohodujeme sa, do akej skoly pojde. A aby nam nebolo velmi smutno, po necekych 4 rokoch nasa rodina rozrastla este ojedneho clena - Barborku - nase slniecko. A to tehotenstvo preslo velmi hladko, ani neviem ako, skutocne. Takze tolko moje zazitky.
Len jedno sa mi este ziada povedat: Pan Boh berie na to, aby dal. Kto sa jemu odovzda, neolutuje, dostane sa mu naspat mierou vrchovatou.Nase deticky (a urcite nielen nase) su toho zivym dokazom.
Myslim na Vas a prejem Vam vsetkym vela sil.
Zuzana
|
|
|
