|
Titel : Bolesť na duši....
|
Autor: Nana
()
Datum: 26.10.2007 20:05:07
Ahojte, potesilo a zarmutilo ma ze nie som sama kto zazil a
zaziva podobny osud.
Mam 26 rokov sme s manzelom rok zobraty, chodili sme spolu 7 rokov a som tehotna v 21 t.
V 17 t. mi robili tripple testa a mala som velmi zvysene AFP.Riziko NTD 1:10, strašne riziko....
Modlila som sa, verila,plakala 2 tyzdne....kym neprisiel z dovolenky odbornik na ultrazvuk
p. doktor Cunderlik ktory mal povedat verdikt.
22. 10. 2007 bol najhorsi den mojho zivota.
boli sme na ultrazvuku v pondelok s manzelom u dr. cunderlika na Horskom parku, Hrubonova 4 v Blave
zacvakali 1000 Sk a po nekonecnych dvoch tyzdnoch cakania na lekara ktory bol mimo na
dovolenke....je verdikt strasny
a bohuzial nase babatko je chore, velmi chore / nema vyvinutu polovicu mozocku a ma razstep
chrbtice.
Proste by nesedelo, nebehalo, nestalo, nevravel...nic proste nic....
Dala by som kusok svojho mozgu, kosti i koze aby bolo zdrave....
Jasna indikacia na potrat.
Asi si viete predstavit tu bolest na dusi co mam.
akoby mi niekto vyrval srdce.
Je to este horsie ako ked niekto umrie.
Proste umrelo nieco vo mne.
A tak som verila....modlila sa....vsetci na mna mysleli.
Najhorsie na celej veci je to ze ja uz citim pohyby ved som na konci 5 mesiaca....
A teraz je kazdy pohyb toho dietatka pre man bolestou na dusi.
Takze v pondelok idem na Polikliniku na Kramare do Blavy o 7 hodine a dokoncim nahorsie
obdobie mojho zivota a zaroven najkrajsie.
Ani neviem ci robim dobre...
co je vsak lepsie...lekar povedal ze dietatko by zomrelo este pocas tehotenstva resp. hned pri alebo po pôrode.
Ze je to tazky defekt.
A najhorsie na celej veci je to ze viem aj pohlavie,
ten doktor chudak sa skoro rozplakal lebo pozeral od noziciek hore a vsetko bolo ok az
na ten chrbatika hlavicku a
na zaciatku nam povedal ....ze je to dievcatko.
Len sa modlim aby to vsetko dobre dopadlo a aby som sa z toho vsetkeho nezblaznila ...nakolko
som uz na pokraji
zrutenia.
....straaaaaaaasne sa bojim..
Najviac mi nejde do hlavy preco ja.
Ja viem ze to nemozem tak brat ale predsa.
Co som komu spravila...
Muz chudak svojej rodine nic nepovedal, nie je schopny a tak to dusi v sebe a trapi sa...bojim
sa o neho.
Neni schopny....
Je to proste dedina...poznate to...teda asi si viete predstavit...
A tak len placem a placem a uz mam pocit ze nam ani slz
Uz nic ...uz normalne nevladzem.
Tak to je asi vsetko ,..aspon takto.
Dakujem, ak mi odpise niekto a spolocne sa podporime.
Nana
|
|
|
