|
Titel : RE: Bolesť na duši....
|
Autor: ALENKA
()
Datum: 27.10.2007 14:16:01
Mila NANA.Chcem ti napisat,ze kazdy clovek vnima bolest inak.Myslim tu bolest a bezmocnost,ked nemozes nic urobit pre svoje dietatko a veris na zazrak,ktory sa nikdy nestane.Mne ten isty lekar potvrdil,ze budem mat dievcatko a bolo to uz v 32tt,ked mi povedal,ze je chore a ze sa tym neda uz nic robit.Mna uz kopalo vyse troch mesiacov,tesili sme sa na krasnu dcerku,doma uz noli pripravene vsetky vecicky pre babatko,postielka,v ktorej nikdy nelezala..Mne sa v tej chvili zrutil cely svet a nemala som chut ani zit.Nemohli ukoncit moje tehotenstvo a ja som si moje dievcatko musela donosit a zit s tym pocitom,ze ked opusti moje brusko,tak mi zomrie.Tiez som sa pytala preco ja?A nikto mi dodnes nedal na to odpoved.Po narodeni dcerka zila iba hodinu a dvadsat minut.Musela som jej dat meno a musela som jej urobit pohreb,pretoze mi zistili neskoro,ze bude chora.Ta bolest ma zoziera stale a nikdy na nu nezabudnem.Tiez som si mohla oci vyplakat.Nikto nam nevedel pomoct.Zelam ti vela sil a odvahy.
|
|
|
