Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o všeličom je tu pre Vás všetkých. Jednoducho píšte o svojich starostiach,
či radostiach, bolesti a šťastí ......
Alebo nám napíšte svoj názor na stránky Anjelikov.


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 ako dalej?
 evitas   08.02.2009   02:05:30 
 RE: ako dalej?
 Katarína   13.02.2009   07:22:18 
 RE: ako dalej?katke
 evitas   13.02.2009   18:09:12 
 RE: ako dalej?
 Monika   10.02.2009   18:19:35 
 RE: ako dalej?
 evitas   10.02.2009   19:36:50 
 RE: ako dalej?
 Monika   10.02.2009   19:56:33 
 RE: ako dalej?
 macka   10.02.2009   15:41:35 
 RE: ako dalej?
 Lulu   08.02.2009   22:23:48 
 RE: ako dalej?
 evitas   09.02.2009   08:17:13 
 RE: ako dalej?
 Sylvia   08.02.2009   11:12:53 
 RE: ako dalej?
 evitas   08.02.2009   12:03:56 
 RE: ako dalej?
 Lea   08.02.2009   10:19:43 
 RE: ako dalej?
 Monika   12.02.2009   16:14:24 
 RE: ako dalej?
 evitas   08.02.2009   12:01:58 
 RE: ako dalej?
 Lea   12.02.2009   14:16:16 
 RE: ako dalej?pre leu
 evitas   18.02.2009   19:32:34 

  Titel : ako dalej?
Autor: evitas  ()     Datum:  08.02.2009 02:05:30

chcela by som poprosit o radu...som v 8 mesiaci tehotenstva a som zufala.prisli sme pred tromi rokmi o dcerku ktora mala geneticku poruchu zial nepreukazatelnu vysetreniami.mamicky ktore ste nieco podobne zazili,prosim poradte ako ist dalej,prosim.som zufala a stale sa pozorujem a striehnem kedy sa prejavi ze dietatko je chore.bohuzial v tretom trimestri je najvecsia pravdepodobnost ze sa prejavi.cim viac sa blizime k porodu tym vecsi strach a panika ma chyta.choroba ktorou trpela prva dcerka je nezlucitelna zo zivotom...som zo silami v koncoch.snazim sa nemysliet na to,ale su dni ked sa citim uplne bezmocna a nedokazem ani ovladnut svoj strach.placem a som apaticka,nedokazem sa na nic sustredit iba analizujem pohyby dietatka.viem ze nesmiem byt sobec a mysliet na dietatko ktore rastie v mojom brusku.ja sa na neho nesmierne tesim,ale zaroven ma obcas ovladne strach ze co ak...?dcerka zomrela 6 tyzdnova i ked to bol najkrajsi cas v mojom zivote zaroven najbolestenjsie spomienky...velmi sa bojim...dakujem za rady i pochopenie...

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: