|
Titel : RE: ako dalej?
|
Autor: Sylvia
()
Datum: 08.02.2009 11:12:53
Ahoj, prečítala som si Tvoj príspevok.Neviem, čím prechádzaš,ale strach je asi pochopiteľný. Som mamina ročného syna a strach pred pôrodom som mala aj ja.Nie som najmladšia (33) a genetické testy neukázali žiadnu abnormalitu.Ultrazvuk tiež nie. Posledné týždne som tiež sledovala každý pohyb dieťatka.Je prirodzené, že máš obavy.Aj ja som ich mala.Aj keď som neprešla toľkou bolesťou a smútkom ako Ty...Keď počúvam, alebo čítam takéto príbehy, vždy ma pichne pri srdci.Tebe vzala dieťatko smrť, mne vzal deti bývalý manžel.Bolo to neopísateľné. Dodnes sa s nimi nemôžem stretávať(sú to už 3 roky). Potom som stretla môjho terajšieho manžela.Splodili sme krásneho chlapčeka a tešíme sa z neho.Bolo to zlé,veľmi zlé ale teraz sa znova teším zo života.Neverila som, že sa niekedy dokážem smiať a tešiť. Teraz je to skutočnosť. Aj keď to nie je vždy ľahké, lebo spomienka na moje deti je stále bolestivá. Držím Ti palce a verím, že všetko dobre dopadne. Dávať rady sa neodvažuje, ale želám Vám zdravie a šťastie.Zaslúžite si ho.Sylvia
|
|
|
