|
Titel : RE: bojim sa tesit (heslo: stastne brusko)
|
Autor: Erika B.
()
Datum: 08.04.2009 19:15:27
Jamesinka, ja som potratila viackrat. A musim povedat, ze zakazdym to bol sok. Prvykrat pocit stastia. Pri dalsich teh stastie... strach... zufalstvo... beznadej.. cim viac tych zlych skusenosti, tym horsie som znasala tehu. Nastastie je vedla mna kopec fajn ludi, ktori mi pomohli (vratane mojho manzela). Naposledy ked som bola tehu, zacala som krvacat v 6.tt - zbalial som si veci do nemocncice len na 1 den (zupan, nocna kosela, hyg. potreby...). Ratala som s tym, ze dnes tam idem, zasa ma vycistia a zajtra sa vratim domov. Ubolena , bez stastia a netehotna. No pre mna bol skor sok, ked mi lekar povedal, ze sice akciu srdiecka nevidi, ale tehu stale som. Ze to este o nejaky ten den znova skontroluju, ale ze musim zostat v nemocnici. Bolo to to najhorsie, kym sa neobjavila akcia srdiecka. A vies co? V 11. tt mi povedali, ze tie srdiecka su 2. Sice moje tehu netrvalo tych 40 tyzdnov. Rodila som v na konci 31. tt. Ano, mala som strach pred kazdou poradnou, pred kazduckym sonom... ale prezila som to. Snazila som sa na to zle nemysliet. Aj ked nie vzdy sa to dalo. Ked som ucitila kopance, vedela som, ze snad to zle je za nami. Verila som tomu! A dnes uz mame dvoch 8 mesacnych anjelikov, ktori su strasne uzasni a ak by som to mala vsetko prezit este raz, idem do toho. Viem, ze zasa budem mat strach - ale ved kolkym sa to podarilo, tak preco by sa to nemalo podarit prave mne! Strasne, strasne moc ti drzim palce! Verim, ze uz bude len a len dobre! Hladkaj brusko, rozpravaj sa s nim... A odo mna pozdravuj toho malickeho cloviecika. Ze mu prajem stastnu cestu na zem!
|
|
|
