|
Titel : RE: Prečo!? Martine a ostatným
|
Autor: Martina
()
Datum: 01.12.2003 10:29:40
Ata, prajem Ti, nech nájdeš v sebe dost sily... Viem, že je to tažké, ja jej sama doteraz nemám dost. Práve v sobotu som mala narodeniny - tridsat rokov a včera (v nedelu) sme obaja s manželom doma plakali pri pohlade na našu prázdnu detskú izbičku s množstvom nafukovacích sloníkov, delfínkov, žabičiek a rybičiek... Tridsiatku sme totiž mali oslavovat už s Mišpulínkom... A to sme sa snažili 6 rokov a teraz sa snažíme znovu a stále nič... A testy nám pritom vychádzajú v poriadku...
Ale teraz pointa:
Napriek tomu sa dokážem tešit aj z mojeho malého synovca (ku ktorému rodičia prišli "náhodou", ale robí im velikú radost), aj z mojeho krstniatka (ktoré rodičia dostali "nadelené" až po tom, čo v deviatom mesiaci prišli o bábo)....je pravda, že pri pohlade na mimáskov mi zvláštne zviera srdce, ale napriek tomu cítim radost.. Ata, poznačené asi zostaneme navždy, ale uvidíš, že aj Ty sa dočkáš svojeho štastíčka...ked sa tomu snažím verit ja, tak uvidíš, že sa to podarí aj Tebe.. Vela štastia. Martina
|
|
|
