Titel : strach
|
Autor: lydia
()
Datum: 16.09.2010 21:43:09
Dobrý deň, stalo sa mi to minulý rok, tehotenstvo som mala krásne, muž ma pomaly nosil na rukách, ale aj tak sa mi v 33 týždni povedali, že bábo je mŕtve. Týždeń do mňa pchali vyvolávačky a až po tom som porodila krásneho, skoro dvojkilového chlapca. Všetko bolo v poriadku, bol zdravý, len sa zamotal do pupočnej šnúry a verdikt bol jasný: asfixia pupočníkom. No za ten týždeň som si toho vypočula strašne veľa, kedže bol obrátený chrbtom na ultrazvuku, tak mi nevedeli povedať príčinu, tak ma začali všetci obviňovať. Všetci okrem môjho manžela, ktorý si to potom zlízol za všetkých. Obviňovali ma lekári aj rodina, že som brala antibiotiká na začiatku a to je tá príčina(aj keď som nevedela, že som tehotná), obviňovali ma že som si dala tehotenské vitamíny 2 dni po záruke, obviňovali ma, pretože som pred pár rokmi mala utajenú toxoplazmózu, alebo len hľadali výhovorku, prečo sa to stalo. Išla som sa zblázniť!Až po pitve uznali, že som za to nemohla, aj keď moja svokra bola veľmi milá a na jeho pohrebe došla za mnou a pýtala sa, či som nespávala s rukami hore, lebo vtedy sa dieťa "zamotá do pupočnej šnúry"!Nemohla som to vydržať a tak sme sa z mužom presťahovali od svokrovcov. Teraz sa mi zas podarilo otehotnieť, už som v 34 týždni, aj tak sa veľmi bojím. Bola som aj mesiac v nemocnici, lebo som mala zlé pečeńové testy. Môj muž sa bojí tešiť na dieťa a ja sa snažím byť pred ním silná, ale už som na pokraji síl. Čakám dievčatko. Neviem ako prekoňať ten smútok a ten strach, viem, že by som nemal plakať, lebo to zle vplýva na dieťa, ale 20.9. je to rok čo umrel môj andrejko a ja neviem ako to prekonať. Poraďte mi!
|
|
|