Titel : RE: strach
|
Autor: zuzana
()
Datum: 17.09.2010 12:58:01
Mila Lydka, za to, co stalo ty nemozes. To , ze si brala antibiotika na zaciatku tehotenstva a nevedela si, ze si tehotna, si myslim, ze by mohlo skor mat vlyv na vyvin babatka v prvych 12 tyzdnoch, ale babatko ako pises bolo zdrave. Nie som lekar, ale ze si brala tehotenske vitaminy dva dni po zaruke, tak to tiez nemohlo sposobit. Vitaminy akurat tak mohli stratit svoj ucinok, mohli sa tam zacat rozkladat pomocne latky.A to ci si spavala s rukami vylozenymi hore alebo dole, tak to su reci starych materi.To si myslim, ze je uplna hovadina, s prepacenim. A tvoja svokra je tusim velmi citliva osoba. V takej chulostivej veci polozit takuto otazku.... Schvalujem Ti, ze ste sa odstahovali, pretoze psychicky vplyv moze vela spravit. Plne Ta chapem. Moja svokra ma tiez tak styri krat v uvodzovkach bodla do srdca. Svokra je tiez strasne zvedava a prostoreka, ale nemozem na nu nadavat, velmi nam v tej chvili pomohla, len keby to bolo bez tych reci. Jednoducho prostorekost ju predbehla. Mozno to ani tak nemyslela ako to v tej tazkej chvili nam padlo.Tiez ma to hrozne bolelo.Ked budes chciet mozem Ti o tom neskor napisat.Ja som mala podobne ako Janka v tomto smere stastie v nestasti. Velku oporu som mala v manzelovi a v rodine.Inak by som tu asi nebola ani ja.Museli mi dat uplnu anestezu. Ked ma viezli po cisarskom z operacky, tak som sa im na chodbe zacala dusit. Vsetci na chodbe mali poplach. Este aj na manzela kricali: pomozte nam ju otocit na bok. A on:a ako ved je rozrezana. Vtedy mi slzy tiekli po tvari, plakala som a este mi ani nikto nepovedal, ze malu museli resuscitovat, proste som citila, ze je to zle. Vtedy mi bolo vsetko jedno. Moj manzel ma hladkal po lici a hovoril mi: dychaj lasenka, dychaj.Vtedy som si uvedomila, ze musim zit, ze je tu on a potrebuje ma, ze mam pre koho zit.Pocas celeho pobytu v nemocnica bol pri mne a aj cela rodina. Bola som ako na VIP izbe, navstevovali ma cez zadny vchod hoci kedy a nemuseli to nikomu hlasit. To bola velka podpora, nebola som na to sama.Ale akosi som sa rozpisala o sebe....Lydka ty musis teraz mysliet na toho cloviecika, ktoreho nosis pod srdcom. Nesmies byt smutna, lebo on to citi a samozrejme to citi aj ten anjelik, ktoreho mas v nebicku. Aj on by bol smutny a to nechces.Neboj on drzi nad tebou ochrannu ruku.Mas uz vela za sebou 34 tyzdnov a druhy krat sa to uz opakovat nemoze.Proste bola to zhoda nahod. Obdivujem Ta, ze toto druhe tehotenstvo prezivas, tak ako prezivas. Urcito kazdy ma strach. Ja si tiez neviem predstavit, ak otehotniem, prezivat to tehotenstvo bez strachu, bez toho to proste asi nepojde.Asi zaujmem taky postoj, ze necham tomu volny priebeh, budem proste verit, ze tento krat to bude dobre.Ja mam dvoch anjelikov. Jedneho v 8 t.t.v roku 2008 a druheho Sofinku 24.5.2010 v 34+2 t.t.Skus si zamestnat niecim mysel. Napriklad citaj knihy, pozeraj internet, nejake filmy ale hlavne nemysli na to, co by bolo, keby tu bol tvoj anjelik.Skuste sa aj s manzelom porozpravat, ved on Ti bol akosi pisala velkou oporou a odsral si to za vsetkych. Rozpravajte sa , co citite, neuzatvarajte sa kazdy sam. On sa Ti boji mozno zdoverit svoje city, aby Ti neublizil v tomo stave. To, ze sa zatial netesi, v tom ho plne chapem. Ja som tiez povedla, ze ak nahodou znovu otehotniem, tak sa tesit nebudem,pokial to babatko nebudem drzat v naruci.Ale to si zatial len myslim.Mozno to budem prezivat inak a mozno sa budem opat tesit. Neviem.....Drzim Ti Lydka palce, aby to vsetko dopadlo so stastnym koncom, aby ste sa obaja mohli tesit z Vasho vytuzeneho babatka.Zuzana
|
|
|